Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
V Česku umrelo vyše sto ľudí, vykonali viac ako stotisíc testov
9. 4. 2020
Počet ľudí s chorobou covid-19, ktorí zomreli v českých nemocniciach, prevýšil sto prípadov. Podľa aktualizovanej štatistiky ministerstva zdravotníctva stúpol počet úmrtí za stredu a dnešok o 11 na 104.
Celkom je v Česku k dnešnému ránu 5 335 preukázaných prípadov nákazy novým koronavírusom. Laboratóriá v Česku v stredu uskutočnili rekordných 8 164 testov na koronavírus. Celkový počet vykonaných testov tak presiahol stotisíc a k dnešnému ránu vystúpal na 106 845.
Prečo stroskotali rokovania o úniovom záchrannom pláne?
8. 4. 2020
Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa v stredu nedohodli na záchrannom pláne, ktorý by pomohol najzasiahnutejším členským štátom čeliť dôsledkom pandémie nového koronavírusu. Holandsko totiž trvalo na tom, aby pomoc bola spojená s podmienkami, čím zablokovalo dohodu.
Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií eurozóny, bude preto vo štvrtok (9. 4.) pokračovať v rokovaniach. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter jej šéf Mario Centeno. "Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme," uviedol Centeno.
Eurokomisári chcú záchranný koronavírusový fond pre celú Úniu
6. 4. 2020
Krajiny Európskej únie by mali vytvoriť nový spoločný fond, ktorý by pomohol ekonomikám zotaviť sa z následkov koronavírusovej krízy. Štáty by do neho mohli dávať peniaze napríklad vydávaním spoločných dlhodobých dlhopisov alebo do neho nasmerovať časť svojich daňových príjmov.
V spoločnom vyhlásení to dnes uviedli eurokomisári pre vnútorný trh a ekonomiku Thierry Breton a Paolo Gentiloni. Nástroje na zmiernenie očakávanej recesie budú v utorok hľadať počas videokonferencie ministri financií a takzvané koronové dlhopisy budú jedným z diskutovaných tém.
Európska komisia chce zaviesť kurzarbeit v každom štáte Únie
3. 4. 2020
Európska komisia (EK) dnes zverejnila ďalší balíček podporných opatrení, ktoré majú pomôcť ekonomikám spamätať sa z najťažších dopadov koronavírusovej krízy. Brusel v rámci nového systému podpory dočasného zamestnania ponúka členským krajinám až 100 miliárd eur, ktoré si chce komisia požičať s použitím vládnych záruk.
EK navrhla, aby nemeckú schému kurzarbeitu prijali všetky krajiny Únie, ako prevenciu pred prepúšťaním. EK chce tiež rozšíriť už vytvorený krízový investičný fond o ďalšie peniaze určené na kohéznu politiku. Plánuje tiež ponúknuť poľnohospodárom pružnejšie čerpanie peňazí z fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky.