Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja
14. 10. 2020
Slovenský HDP podľa MMF tento rok padne o 7,1 percenta a v roku 2021 sa zvýši o 6,9 percenta.Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja. Stále však ide o najhorší kolaps za takmer storočie
Medzinárodný menový fond mierne zlepšil prognózu vývoja globálnej ekonomiky v tomto roku. Napriek tomu počíta s bezprecedentnou kontrakciou. Dôvodom najhoršieho kolapsu za takmer storočie je pandémia nového koronavírusu. MMF očakáva, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,4 percenta. V júni počítal so znížením globálneho hrubého domáceho produktu až o 4,9 percenta. Pokles bude ďaleko najprudší od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Na porovnanie, svetová ekonomika po devastujúcej finančnej kríze z roku 2008 klesla len o 0,1 percenta.
Brusel pripravuje zoznam veľkých internetových firiem
12. 10. 2020
Európska únia pripravuje zoznam až 20 veľkých internetových firiem, ktoré budú čeliť novým a prísnejším pravidlám. Cieľom je obmedziť ich trhovú silu, uviedol denník Financial Times s odvolaním sa na informované zdroje. Na zozname by mohli byť firmy ako Facebook, Apple, Amazon a Google.
Veľké technologické platformy budú musieť podľa plánu plniť prísnejšie regulačné nariadenia než ich menší konkurenti. Nové pravidlá by mali podľa zdrojov donútiť firmy zdieľať dáta s konkurentmi a byť viac transparentné v otázke toho, ako zhromažďujú informácie. Zoznam by mal byť vytvorený na základe parametrov ako podiel na trhu a počet užívateľov. O presnom počte firiem na zozname aj kritériách jej zaradenie sa stále jedná.
Nemecký trh sprísni kritériá a rozrastie sa
7. 10. 2020
Keď počas jesene 2018 vstupovala nemecká platobná spoločnosť Wirecard na index DAX, vytlačila z neho finančníkov z Commerzbank. Dávid tak porazil Goliáša a začal písať svoj vlastný príbeh.
Nikomu by ani nenapadlo, že jeho trpký koniec príde už o necelé dva roky. Všetko odštartovala nepodpísaná účtovná závierka za rok 2019, v ktorej audítorská spoločnosť E&Y nenašla vydokladovaných 1,9 miliardy eur.
Zmena na európskej úrovni neohrozuje odklad splátok na Slovensku
30. 9. 2020
Do konca júla chceli Slováci odložiť 170-tisíc úverov. Po rozhodnutí Európskeho orgánu pre bankovníctvo je však situácia s pôžičkami neistá.
V časoch napätia a neistoty sa hľadali ochranné opatrenia všade, kde sa dalo. Pomocnú ruku podal aj Európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý začiatkom apríla vydal pre banky usmernenie povoľujúce poskytovať klientom úverové prázdniny. Krízové mesiace však pominuli, a tak bankári z Paríža, kde inštitúcia sídli, usmernenie od začiatku októbra rušia. A tu nastáva problém. Na Slovensku je totiž odklad splátok súčasťou zákona známeho ako lex korona, ktorý začal platiť len pár dní po usmernení od európskeho orgánu. Bankové domy sa tak dostávajú do paradoxnej situácie, keď musia dbať na dve nariadenia súčasne.