Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Inflácia v EÚ prepisuje rekordy
15. 4. 2022
V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nielen k rastu cien jednotlivých položiek. Vtedy, keď za jedno euro dnes kúpite menej ako včera.
Ak o rok budete mať na účte rovnakých tisíc eur ako dnes a inflácia by bola 10 percent, nakúpite za ne toľko tovarov, ako keby ste mali len 900 eur. V tom je jej sila, odkrajuje z kúpyschopnosti pomaly a nenápadne.
V
Z Bruselu čoskoro príde 12 miliárd, no odborníci sú skeptickí
15. 4. 2022
Lehoty na čerpanie starých eurofondov sa s istotou skracujú. Tie nahradia dva nové balíčky. Jeden z nich, plán obnovy, sa začal kreovať v roku 2020 a príčinou bola svetová pandémia. Okrem tejto šesťmiliardovej injekcie by čoskoro mali prísť aj nové „štandardné” fondy. Tie sa na čas dostali na vedľajšiu koľaj. Nateraz sa to pohlo.
Po tom, čo vláda nedávno odklepla návrh, sa v stredu dostal na pripomienkovanie aj materiál, ktorý podrobne opisuje možné využitie. Samotný koncept pripravovali od februára 2021. Hovoríme tak o prerozdelení historicky najväčšej injekcie európskych peňazí v hodnote 12,6 miliardy eur, k čomu má Slovensko pridať z rozpočtu ďalších 2,9 miliardy.
Odborníci v ňom už teraz vidia nedostatky. Kritický je aj Ján Rudolf. Tvrdí, že oproti predošlému obdobiu sa urobili len kozmetické úpravy a dokument, ktorý sa ponáša na svojho predchodcu, mali podľa experta radšej úplne prekopať. „Povýšili sme transparentnosť nadovšetko. Byť najtransparentnejší je síce dobré, ale efektivite čerpania to nepomáha. V tom patríme k najhorším. Z 27 krajín Únie sme v príprave v poslednej päťke,“ povedal Rudolf.
V
Brusel chce plnšie zásobníky plynu
11. 4. 2022
Doteraz sa v Európe zhoda na protiruských sankciách hľadala pomerne ľahko. Všetci však vedeli, že keď sa objaví otázka energií, bude problém. A tieto očakávania sa aj stali realitou.
Tento týždeň už niektoré členské krajiny váhali, či prikývnuť na embargo na ruské uhlie. V piatom balíku sankcií sa nakoniec objavilo. O tých surovinách, ktoré by zaboleli Európanov aj Rusov, však diskusia stále pokračuje.
Okamžitý zákaz dovozu ruskej ropy a plynu zatiaľ nie je na stole. Únia skôr presadzuje postupné zbavovanie sa závislosti od energetickej veľmoci.
Komisia už minulý mesiac navrhla legislatívu, pomocou ktorej sa chce stať nezávislou od ruských fosílnych palív ešte pred rokom 2030. Začať sa má s plynom. Jedným z opatrení je, aby štáty naplnili svoje zásobníky aspoň na 90 percent kapacity vždy do 1. novembra.
V
Potrvá roky, kým sa EÚ zbaví závislosti na jadrovom palive z Ruska
8. 4. 2022
V krajinách, ktoré v minulosti patrili k sovietskemu bloku, vyrábajú elektrinu jadrové reaktory založené na sovietskych konštrukciách. Na Ukrajine zabezpečujú tieto reaktory viac ako polovicu celej elektriny a tiež približne dve pätiny výroby elektriny na území od Fínska po Bulharsko.
Dodávka paliva pre tieto elektrárne bola celkom rutinnou záležitosťou. To však skončilo vo chvíli, keď prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, upozornila agentúra Bloomberg.
Ruská spoločnosť Rosatom je najväčším vývozcom jadrových reaktorov na svete a udržiava si takmer monopolné postavenie nad palivom, ktoré sa v nich používa na výrobu elektriny. Táto firma zatiaľ nebola sankcionovaná Spojenými štátmi ani Európou.
Európske krajiny tak stoja pred ďalšou energetickou výzvou. Kontinent sa teraz snaží zakázať ruské fosílne palivá, ale treba tiež nájsť spôsob, ako znížiť závislosť od obchodu s jadrovým palivom z Ruska, na ktoré boli uložené prísne sankcie a mnohí v regióne ho chcú ešte viac izolovať.
V