Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska centrálna banka možno bude musieť viackrát zvýšiť sadzby
20. 6. 2022
Európska centrálna banka signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov, a potom opäť v septembri, pričom ak sa inflačné vyhliadky nezlepšia, začne menovú politiku sprísňovať agresívnejšie.
Európska centrálna banka možno bude musieť niekoľkokrát zvýšiť úrokové sadzby o 50 bázických bodov, uviedol člen Rady guvernérov a šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot.
Centrálna banka bude musieť sprísňovať menovú politiku agresívnejšie, ak bude jadrová inflácia pokračovať v raste, uviedol Knot v rozhovore pre holandskú rozhlasovú stanicu BNR.
Knot očakáva, že cenrálna banka v najbližších mesiacoch zvýši úrokové sadzby celkovo o 200 bázických bodov.
"Potom sa budeme musieť pozrieť, či to stačí na zníženie inflácie v stredno až dlhodobom horizonte späť na 2 percentá." Ak toto sprísnenie menovej politiky nebude dostatočné, banka bude podľa Knota musieť pokračovať vo zvyšovaní sadzieb.
Centrálna banka bude musieť sprísňovať menovú politiku agresívnejšie, ak bude jadrová inflácia pokračovať v raste, uviedol Knot v rozhovore pre holandskú rozhlasovú stanicu BNR.
Knot očakáva, že cenrálna banka v najbližších mesiacoch zvýši úrokové sadzby celkovo o 200 bázických bodov.
"Potom sa budeme musieť pozrieť, či to stačí na zníženie inflácie v stredno až dlhodobom horizonte späť na 2 percentá." Ak toto sprísnenie menovej politiky nebude dostatočné, banka bude podľa Knota musieť pokračovať vo zvyšovaní sadzieb.
V
Inflácia v EÚ znova láme rekordy. Vyrástla na 8,8 percenta
17. 6. 2022
Miera inflácie v krajinách Európskej únie v máji opäť prekonala rekord a vystúpila na 8,8 percenta. Doteraz najvyššiu hodnotu z apríla prevýšila o sedem desatín percentuálneho bodu, oznámil dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Česká republika mala podľa jeho údajov po trojici pobaltských štátov najvyššiu infláciu z celej únie dvadsaťsedmičky, a to 15,2 percenta.
V rámci 19 krajín eurozóny inflácia oproti aprílu vzrástla rovnako o sedem desatín bodu a dostala sa na 8,1 percenta. Rast cien aj naďalej spôsobujú predovšetkým drahšie energie a nedostatok niektorých komodít.
Tohtoročný rast cien výrazne prevyšuje inflačné údaje z vlaňajšieho mája, keď na ekonomiku dopadali doznievajúce koronavírusové obmedzenia. V celej EÚ vtedy ceny vzrástli o 2,3 percenta, v krajinách používajúcich euro o dve percentá.
Najväčší podiel na medziročnej inflácii mali v máji v eurozóne energie (+3,87 percentuálneho bodu), potraviny, alkohol a tabak (+1,59 bodu) a služby (+1,46 bodu).
V
Brexit stál Britániu miliardy libier.
13. 6. 2022
Brexit pripravil Spojené kráľovstvo o miliardy stratených príjmov z obchodu, daní aj investícií. Ukázali to výsledky najnovšej štúdie Centra pre európsku reformu.
Centrum vypracovalo model ekonomickej výkonnosti Spojeného kráľovstva v prípade, že by zostalo v Európskej únii, a to pomocou údajov z krajín, ako Nemecko, Nový Zéland, Nórsko a Austrália, ktorých výkonnosť bola podobná výkonnosti Británie pred brexitom. Potom to porovnalo so skutočným výkonom ekonomiky Spojeného kráľovstva od referenda pred šiestimi rokmi.
Centrum dospelo k záveru, že ku koncu minulého roka bola britská ekonomika o 5,2 percenta alebo 31 miliárd libier (36,19 miliardy eur) menšia, ako by bola v prípade, že by zostala v EÚ.
Investície podnikov a vlády boli o 13,7 percenta nižšie, obchod s tovarom bol nižší o 13,6 percenta, zatiaľ čo obchod so službami bol o 7,9 percenta vyšší.
V
ECB signalizovala, že v júli začne zvyšovať úrokové sadzby
10. 6. 2022
Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistých nákupov aktív rámci programu APP. Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Zároveň ponechala kľúčovú sadzbu na 0,00 percenta, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 percenta a depozitnú sadzbu na úrovni -0,50 percenta.
Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov, a potom opäť v septembri, pričom zrejme aj po septembri bude pokračovať v postupnom sprísňovaní menovej politiky.
ECB aktuálne uznala, že prudký rast cien nie je dočasný, ako predpokladala počas uplynulého roka. Aktuálne počíta s tým, že inflácia v eurozóne zostane nad jej dvojpercentným cieľom počas celého prognózovaného obdobia (do roku 2024).
Podľa novej predpovede v tomto roku dosiahne 6,8 percenta, pričom ešte v marci ECB počítala s 5,1 percentami. V budúcom roku by sa mala spomaliť na 3,5 percenta a v roku 2024 na 2,1 percenta.
ECB tiež znížila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v tomto roku na 2,8 percenta z 3,7 percenta a v roku 2023 na 2,1 percenta z 2,8 percenta. Naopak, v roku 2024 počíta s rýchlejšou expanziou, konkrétne s +2,1 percentami, a nie s +1,6 percentami.
V