Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Spotreba plynu v Európskej únii klesla o 15 percent, na Slovensku naopak vzrástla
24. 10. 2022
Spotreba plynu v Európskej únii v porovnaní s priemerom za uplynulých 5 rokov klesla v septembri o 15 percent a o 14 percent v auguste, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Spotreba sa zvýšila len v troch štátoch Únie, z toho najviac na Slovensku.
Krajiny Európskej únie sa v júli dohodli na dobrovoľnom obmedzení spotreby plynu o 15 percent v období od augusta 2022 do marca 2023. Príčinou boli obavy z potenciálneho nedostatku počas zimy, ktoré vyvolalo zníženie ruských dodávok v dôsledku vojny na Ukrajine.
Fínsko, Švédsko a Lotyšsko v septembri znížili spotrebu plynu viac než o polovicu. Spotreba v Nemecku v auguste klesla o 28 percent, ale v septembri len o 7,4 percenta.
Viac plynu v septembri v porovnaní s 5-ročným priemerom pre toto obdobie spotrebovali len Slovensko a to o 5,5 percenta, Írsko o 2,1 percenta a Španielsko o 0,9 percenta.
V prípade vysokého rizika rozsiahleho nedostatku plynu alebo mimoriadne vysokého dopytu po plyne môže Európska komisia po konzultácii so všetkými členskými štátmi deklarovať úniový stav pohotovosti týkajúci sa bezpečnosti dodávok, čo by znamenalo, že zníženie spotreby by už nebolo dobrovoľné, ale povinné.
V
Lídri EÚ sa zhodli na krokoch proti vysokým cenám energií
21. 10. 2022
Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa lídrov Európskej únie dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov,
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa dnes nadránom zhodli na opatreniach proti vysokým cenám energií. Po zhruba desaťhodinovom rokovaní to oznámil predseda Európskej rady Charles Michel.
Séria dohodnutých krokov by mala podľa neho znížiť ceny energií, zabezpečiť bezpečnosť dodávok a obmedziť spotrebu. Lídri podporili dobrovoľné spoločné nákupy plynu či mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia. Prípadné zastropovanie ceny plynu, na ktoré majú členské krajiny stále rôzne názory, spojil summit so splnením niekoľkých podmienok.
"Pevne verím, že výsledky tejto dohody pocítime veľmi skoro," vyhlásil Michel po rokovaní. Debata šéfov členských krajín vychádzala z utorkového návrhu Európskej komisie, ktorá s cieľom zmierniť súčasnú energetickú krízu navrhla okrem iného začať spoločné nákupy plynu, vytvoriť mechanizmus núdzového obmedzenia ceny plynu alebo prijať pravidlá solidarity medzi členskými krajinami.
Lídri sa zhodli na podpore všetkých troch bodov a vyzvali komisiu, aby urýchlene prišla s konkrétnymi riešeniami. Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa nich dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov, ktorého sa majú týkať povinne.
Dohodu komplikoval najmä spor o stanovenie maximálnych cien plynu, ktoré požaduje väčšina štátov EÚ, majú však o ňom často rôzne predstavy. Najmä Nemecko potom cenový strop stále odmieta.
Lídri nakoniec jeho prípadné zavedenie podmienili predchádzajúcou analýzou finančných dopadov a tým, že nepovedie k zvýšeniu spotreby plynu. Splnenie týchto a ďalších stanovených podmienok môže podľa odhadov predstaviteľov EÚ jeho uvedenie do praxe výrazne oddialiť.
V
Maďarsko dostane výnimku zo stropu na ceny plynu
21. 10. 2022
Maďarský premiér Viktor Orbán taktiež dodal, že ak sa EÚ dohodne na spoločnom obstarávaní plynu, takáto dohoda nebude pre jeho krajinu záväzná.
Maďarsko získalo výnimku zo všetkých stropov na cenu zemného plynu, ktoré Európska únia v budúcnosti zavedie. Oznámil to v piatok maďarský premiér Viktor Orbán. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Podľa premiéra sa v Bruseli na summite EÚ podarilo dosiahnuť dohodu, že ani jeden strop na cenu zemného plynu, ktorý sa v budúcnosti zavedie, sa nebude vzťahovať na dlhodobé zmluvy o dodávkach plynu, ktoré už Maďarsko uzavrelo. Ide napríklad o dohodu, ktorú má Maďarsko už 15 rokov uzatvorenú s ruským plynárskym koncernom Gazpromom.
"Máme výnimku zo stropu na cenu plynu, takže nebude ohrozená bezpečnosť dodávok zemného plynu do Maďarska," napísal Orbán na sociálnej sieti Facebook. Zároveň dodal, že ak sa EÚ dohodne na spoločnom obstarávaní plynu, takáto dohoda "nebude pre Maďarsko záväzná".
Lídri členských krajín Európskej únie nedokázali v piatok na summite ani po zdĺhavých rokovaniach preklenúť názorové rozpory panujúce aj medzi niektorými z najväčších štátov a nepodarilo sa im dohodnúť na zavedení cenového stropu pre zemný plyn. Dohodli sa však, že budú pokračovať na hľadaní kompromisu, čo sa týka opatrení založených na návrhoch, ktoré v tomto smere predložila začiatkom týždňa Európska komisia.
V
ECB musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky
17. 10. 2022
ECB musí podľa Nagela ešte viackrát zvýšiť úrokové sadzby, aby utlmila infláciu, aj napriek tomu, že Nemecko zrejme bude v hlbokej recesii, a mala by tiež uvažovať o zmenšení bilancie. Európska centrálna banka musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky bez ohľadu na ekonomické problémy v eurozóne, uviedol šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.
ECB musí podľa Nagela ešte viackrát zvýšiť úrokové sadzby, aby utlmila infláciu, aj napriek tomu, že Nemecko zrejme bude v hlbokej recesii, a mala by tiež uvažovať o zmenšení bilancie.
ECB tento rok zvýšila úrokové sadzby dvakrát. Stále však zostávajú hlboko pod úrovňou, ktorú experti považujú za primeranú v situácii, keď sa inflácia nachádza na úrovni desať percent a zrejme v najbližších rokoch zostane nad cieľovými dvomi percentami.
"Budú potrebné ďalšie zvýšenia sadzieb, aby sme dostali infláciu v strednodobom horizonte späť na dve percentá, a nielen na zasadnutí o menovej politike na konci októbra," povedal Nagel vo svojom prejave vo Washingtone. "Rada guvernérov ECB nesmie tak skoro poľaviť," dodal.
Trhy aktuálne počítajú na najbližšom zasadnutí Rady guvernérov, ktoré sa bude konať 27. októbra, so zvýšením sadzieb o 75 bázických bodov.
V