Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Aerolínie musia platiť aj pri meškaniach nadväzných letov
26. 2. 2013
Zákazníci leteckých spoločností, ktorí využívajú možnosť letieť prostredníctvom jedného alebo viacerých prestupov, majú nárok na odškodné, ak sa do cieľovej destinácie dostanú s oneskorením viac ako troch hodín.
Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdneho dvora.
Cestujúci majú nárok na odškodné vo výške od 250-600 eur.
Eurozónu čaká prepad, Slovensko porastie pomalšie
25. 2. 2013
Rastúca nezamestnanosť a obavy o udržanie pracovných miest, nižšie príjmy domácností, ktoré okresávajú úsporné kroky vlády, napríklad vyššie dane a odvody.
To všetko sa tento rok prejaví na menšej chuti ľudí u nás míňať.
Aj preto Slovensku Európska komisia odhaduje, že tento rok porastie len o 1,1 percenta HDP. Odhadovaný rast je takmer o polovicu pomalší ako ten, aký Slovensku Brusel prognózoval pred troma mesiacmi.
Odhad komisie je pesimistickejší aj ako odhad ministerstva financií, ktoré ráta s tohtoročným rastom o 1,2 percenta, či NBS, ktorá verí v nárast dokonca o 1,3 percenta HDP.
Aj napriek tomu bude Slovensko patriť v eurozóne medzi tie krajiny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte bude s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou
Eurozónu možno opustí niekoľko jej členov
22. 2. 2013
Pokiaľ sa Európska centrálna banka nestane veriteľom poslednej inštancie, hrozí, že z menovej únie bude musieť odísť niekoľko jej členov.
Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi zopakoval, že bez Európskej centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie bude musieť eurozónu opustiť niekoľko jej členov. Euro je slabá mena, pretože nemá centrálnu banku, ktorá by ho podporila. ECB nemôže garantovať vládne dlhopisy a tlačiť peniaze. Pokiaľ tento stav pretrvá, môže to niektoré krajiny prinútiť k odchodu z menovej únie.
Tlak na krátenie dotácií z únie sme ustáli
18. 2. 2013
Slovensko sa po nedávnom summite EÚ stalo druhým najúspešnejším štátom, čo sa týka pridelených eurofondov na obdobie 2014 až 2020.
Na každého obyvateľa dostaneme v prepočte 344 eur ročne, čo je najviac po Estónsku. Z nových eurofondov pôjde tretina na cesty. Slovensko dostane z rozpočtu viac, ako čerpá doteraz.