Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek a problémy
Problémy prichádzajú zaradom za sebou a pri zvlášť priaznivých okolnostiach aj v dvojstupe.
Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.
Žiaden problém nie je taký malý, aby vám nemohol prerásť cez hlavu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek očami klasikov
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
(Myšlienky bez cla)
Na čo má človek rozum
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
(Zrnká úsmevu)