Poľsko žiada Európsku úniu, aby sa nové emisné pravidlá nevzťahovali na obytné domy
21. 11. 2022
Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwová vyzvala Európsku úniu, aby sa nový súbor obmedzení na emisie skleníkových plynov nevzťahoval na obytné domy. Informujeme o tom podľa správy agentúry PAP.
Európska komisia a Európsky parlament navrhli nový systém obchodovania s emisiami, ktorý má od roku 2024 pokrývať palivá pre komerčnú dopravu a budovy. Po roku 2029 by zaviedol rovnaké obmedzenia aj pre obytné domy. Poľsko sa na tento zámer pozerá podľa ministerky "s rastúcim znepokojením".
"Z tohto dôvodu dôrazne apelujem na vyňatie domácností zo systému obchodovania s emisiami, pretože teplý domov v zime by nemal byť trhovým tovarom, ale právom občana," napísala Moskwová podpredsedovi EK Fransovi Timmermansovi, hlavnému vyjednávačovi EP pre EU ETS Petrovi Liesemu a českému podpredsedovi vlády Mariánovi Jurečkovi. Česká republika v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie.
Ministerka tiež uviedla, že počas prípravy plánu environmentálnej udržateľnosti Fit for 55 v rámci EÚ nikto neočakával globálnu pandémiu koronavírusu a vojnu na Ukrajine. Dôsledky týchto udalostí však katastroficky zhoršili ekonomickú situáciu a preto by sa mali vziať do úvahy.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Politika ECB bude musieť byť vysoko prispôsobivá
4. 9. 2019
Európska centrálna banka (ECB) by mala pokračovať vo svojej politike zameranej na posilnenie inflácie, ale musí mať na pamäti aj potenciálne vedľajšie efekty.
Uviedla to v stredu Christine Lagardová, nominovaná na pozíciu prezidentky ECB, počas "grilovania" vo výbore pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu (EP). Bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu pred europoslancami vyjadrila súhlas s názorom ECB, že jej politika bude musieť byť „vysoko prispôsobivá" dlhšie časové obdobie. Hlavnou úlohou ECB je cenová stabilita, preto sa snaží dostať infláciu tesne pod hranicu dvoch percent. Tá sa však už niekoľko mesiacov pohybuje pod touto úrovňou, pričom podľa najnovších odhadov v auguste dosiahla len jedno percento. Lagardová však zároveň varovala pred „potenciálnymi vedľajšími účinkami“ súčasnej nekonvenčnej politiky.
Euro je najslabšie za 16 mesiacov
2. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny v pondelok padol na 16-mesačné minimum. Dôvodom je negatívny vplyv obchodnej vojny medzi USA a Čínou na náladu investorov v eurozóne. Euro oslabilo o 0,3 percenta na 1,0958 dolára/EUR. V piatok (30. 8.) sa jeho kurz dostal pod 1,10 USD/EUR prvýkrát od mája 2017. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v piatok referenčný kurz na 1,1036 USD/EUR.
Nemecký výrobný sektor zaznamenal v auguste kontrakciu. Takisto klesla aktivita vo výrobnom sektore celej eurozóny. Dôvodom je slabý dopyt, ktorý spôsobil, že firmy znižujú produkciu a rušia pracovné miesta. Euro tento rok oslabilo už o vyše štyri percentá. Negatívny vplyv na náladu investorov má predovšetkým obchodná vojna medzi USA a Čínou a brexitový chaos. Trh počíta, že ECB tento mesiac uvoľní menovú politiku, čo takisto tlačí na pokles kurzu spoločnej meny.
Eurozónu prekvapil rast ekonomického optimizmu
30. 8. 2019
Ekonomická nálada v eurozóne sa v auguste prekvapivo zlepšila, a to vďaka rastu optimizmu v priemysle a maloobchode. Vyplýva to z dnešných údajov Európskej komisie.
Index ekonomickej nálady v auguste stúpol na 103,1 bodu z júlového 102,7 bodu. Analytici pritom v ankete agentúry Reuters predpovedali, že index klesne na 102,3 bodu. Rast ekonomiky eurozóny sa v druhom štvrťroku spomalil o polovicu na 0,2 percenta z 0,4 percenta v prvom kvartáli. Predpokladá sa, že Európska centrálna banka (ECB) na budúci mesiac predstaví nové opatrenia na podporu ekonomiky. ECB už signalizovala, že by mohla prikročiť k ďalšiemu zníženiu úrokov, či k novým nákupom dlhopisov.
Konflikt s Európou je pre USA nebezpečnejší ako spory s Čínou
28. 8. 2019
Ak sa plne rozvinie obchodné vojna medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, môžu USA stratiť viac, než v prípade súčasného konfliktu s Čínou.
Uviedli to odborníci v rozhovore so serverom CNBC. Prezident USA Donald Trump pokračuje v tvrdej rétorike voči EÚ a jeho administratíva má v novembri rozhodnúť, či zaťaží clami jedno z najdôležitejších priemyselných odvetví v Európe: výrobu automobilov. Spojené štáty už uvalili clo na európsky hliník a oceľ, čo v EÚ v júni 2018 viedlo k zavedeniu ciel vo výške 25 percent na dovoz z USA v hodnote 2,8 miliardy dolárov (2,5 miliardy eur), pričom spory okolo výrobcov lietadiel Airbusu a Boeingu pokračujú.