Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.

Peniaze sú guľaté, ale rýchlosť, akou sa kotúľajú, je určovaná smerom ich pohybu.

Mýliť sa je ľudské ale výsledok stojí za to.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.