Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Zákony odkladania

Ak je proti tebe zákon, popri fakty!

Keď sme konečne pochopili všetky výnimky, stratili sme poňatie o tom, o akom zákone bola pôvodne reč.

Čím nezmyselnejšia aktivita, tým nemožnejšie je ju zastaviť.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Nebo je v nebi

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.

(Zrnká úsmevu)
Všetko má svoj koniec

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Svetlá budúcnosť

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

(Myšlienky bez cla)

Podpora Európskej únie uhoľným regiónom veľmi nepomohla klimatickej transformácii

11. 11. 2022 Miliardy eur, ktoré Európska únia poskytla v rokoch 2014 až 2020 uhoľným regiónom vo viacerých krajinách vrátane Česka na tvorbu pracovných miest či transformáciu energetiky, neboli veľkým prínosom pre klimatickú transformáciu. Uvádza sa to vo dnes zverejnenej správe Európskeho dvora audítorov. Ten v tejto súvislosti tiež varoval pred podobne obmedzeným dopadom v prípade nového Fondu pre spravodlivú transformáciu.
Európsky dvor audítorov analyzoval účinnosť 12,5 miliardy eur, ktoré Európska únia poskytla v rokoch 2014 až 2020 siedmim uhoľným regiónom v Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Španielsku a ČR. Pri tomto skúmaní nepozoroval napríklad významný vplyv na kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov v skúmaných regiónoch, tiež investície do úspor energie financovanej z EÚ podľa neho mali len malý účinok, alebo nebolo možné ich vyčísliť.
Zníženie ťažby uhlia viedlo k poklesu počtu zamestnancov v tomto odvetví. V niektorých regiónoch, napríklad v Lužici (Nemecko) a v Sliezsku (Poľsko), sa to dosiahlo prirodzenou fluktuáciou a odchodmi do dôchodku. V iných regiónoch, napríklad v Moravskosliezskom kraji, museli ťažobné spoločnosti pracovníkov prepúšťať. Tí potom mali okrem iného mať z EÚ zaplatenú rekvalifikáciu, audítori ale pre nedostatok údajov neboli schopní zistiť, či im to pomohlo nájsť nové zamestnanie, uviedol dnes EDA v tlačovej správe.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Spoločná zodpovednosť za životné prostredie

27. 2. 2009 Ministri životného prostredia EÚ sa zídu, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní.

Názory, akým spôsobom by k tejto problematike mali pristúpiť bohaté krajiny, sa rôznia.  Postoje členských krajín sú rôzne napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.
Európska komisia vypracovala návrh, podľa ktorého by sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal od niekoľkých ukazovateľov:
  • výšky HDP prepočítanej  na jedného obyvateľa (per capita),
  • celkovej  miery tvorby emisií prepočítanej  na jednotku HDP,
  • vývoja trendu produkcie emisií v období 1990-2005,
  • vývoja populačného trendu v období 1990-2005.

Viaceré krajiny  EÚ majú  voči návrhu Komisie rezervovaný postoj. Niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo zaradenie ďalších kritérií. Podľa iných krajín by si EÚ nemala vnútorne rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. České predsedníctvo presadzuje, aby úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny rozvinutých krajín, bolo rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho porovnateľnosť.
Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a  ostatné  bohatšie priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO2 o 30 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ak sa má  udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020 znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95 percent.
(Zdroj: EURACTIV)

Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách

27. 2. 2009 Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.
Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 % oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári 7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %), Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).
(Zdroj: SME)

Eurozóne insolventnosť nehrozí

26. 2. 2009 Podľa komisára pre hospodárske a menové záležitosti problémom insolventnosti nečelí žiaden člen eurozóny.
Medzi niektorých politikmi a na finančných trhoch rastú špekulácie o možnosti, že silnejšie krajiny eurozóny, napr. Nemecko, by mali pomôcť slabším členom ako napr. Grécko.
Komisár odmieta zmenu pravidiel na vstup do eurozóny, čím odmietol výzvu Maďarska na urýchlenie procedúr.


Komisár zároveň zopakoval výzvy voči krajinám eurozóny, aby pracovali na plánoch sprísnenia svojej rozpočtovej politiky po terajšom období fiškálnej expanzie, ktorej cieľom je bojovať proti recesii.
(Zdroj: HNONLINE)

Slováci málo vedia o voľbách do Európskeho parlamentu

26. 2. 2009 O tom, že najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia už tento rok vie menej ako polovica Slovákov. Termín volieb pozná 46,6 % ľudí, tretina respondentov ho nevie vôbec.
Pätina opýtaných vo svojich odpovediach uvádzala nesprávne roky konania volieb.
Väčšina obyvateľov nemá poznatky o činnostiach EP. Takmer 77 percent ľudí uviedlo, že sú o jeho aktivitách informovaní  veľmi slabo alebo slabo.  Informovaná je len necelá pätina (16,6 percenta) respondentov a 6,4 percenta sa k otázke nevedelo vyjadriť. O činnostiach EP vedomosti  majú skôr obyvatelia veľkých miest a vysokoškolsky vzdelaní.  Slabo informovaní sú vo väčšej miere ľudia so základným vzdelaním a respondenti z malých obcí.
Menej ako desať percent (8,2 percenta) oslovených  vie, že Slovensko zastupuje v tomto volebnom období v europarlamente 14 poslancov. Viac ako tretina (37,5 percenta) uviedla, že poslancov máme menej  a sedem percent opýtaných je presvedčených, že ich je viac. Vo svojich výpovediach Slováci uvádzali počty od 1 do 98 poslancov zastupujúcich Slovensko v EP. Takmer polovica oslovených  (47,2 percenta) nevedela na túto otázku odpovedať vôbec.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v júni tohto roku. Prvýkrát mali Slováci možnosť voliť poslancov Európskeho parlamentu v roku 2004.  Svoje právo však využili minimálne. K volebným urnám prišlo len 17 percent oprávnených voličov.  Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Tieto údaje vyplývajú  z reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS SK, ktorý sa realizoval na vzorke 1012 respondentov vo februári.
(Zdroj: TASR, TOPKY)
september 2025
T po ut st št pi so ne
35 25 26 27 28 29 30 31
36 1 2 3 4 5 6 7
37 8 9 10 11 12 13 14
38 15 16 17 18 19 20 21
39 22 23 24 25 26 27 28
40 29 30 1 2 3 4 5
Dnes má meniny Móric
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner