Podpora Európskej únie uhoľným regiónom veľmi nepomohla klimatickej transformácii
11. 11. 2022
Miliardy eur, ktoré Európska únia poskytla v rokoch 2014 až 2020 uhoľným regiónom vo viacerých krajinách vrátane Česka na tvorbu pracovných miest či transformáciu energetiky, neboli veľkým prínosom pre klimatickú transformáciu. Uvádza sa to vo dnes zverejnenej správe Európskeho dvora audítorov. Ten v tejto súvislosti tiež varoval pred podobne obmedzeným dopadom v prípade nového Fondu pre spravodlivú transformáciu.
Európsky dvor audítorov analyzoval účinnosť 12,5 miliardy eur, ktoré Európska únia poskytla v rokoch 2014 až 2020 siedmim uhoľným regiónom v Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Španielsku a ČR. Pri tomto skúmaní nepozoroval napríklad významný vplyv na kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov v skúmaných regiónoch, tiež investície do úspor energie financovanej z EÚ podľa neho mali len malý účinok, alebo nebolo možné ich vyčísliť.
Zníženie ťažby uhlia viedlo k poklesu počtu zamestnancov v tomto odvetví. V niektorých regiónoch, napríklad v Lužici (Nemecko) a v Sliezsku (Poľsko), sa to dosiahlo prirodzenou fluktuáciou a odchodmi do dôchodku. V iných regiónoch, napríklad v Moravskosliezskom kraji, museli ťažobné spoločnosti pracovníkov prepúšťať. Tí potom mali okrem iného mať z EÚ zaplatenú rekvalifikáciu, audítori ale pre nedostatok údajov neboli schopní zistiť, či im to pomohlo nájsť nové zamestnanie, uviedol dnes EDA v tlačovej správe.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Spor o pracovný čas v EÚ pokračuje
19. 3. 2009
Európsky parlament kritizoval nečinnosť európskej exekutívy po tom, čo poslanci a Európska rada zlyhávajú pri riešení dlhodobého sporu pre smernicu o pracovnom čase. Pracovný čas je spornou otázkou na úrovni EÚ dlhodobo.
Smernica o
pracovnom čase z roku 1993 zaväzuje, že pracovný čas nemôže presahovať 48 hodín
týždenne (pri štvormesačnom priemere). Smernica zároveň umožňuje široké možnosti pre výnimky.
Iniciatívy na zmenu textu vznikli po
niekoľkých sťažnostiach. V júni 2008 členské štáty dospeli ku kompromisu, že
týždenné maximum je 48 hodín, no sociálni partneri môžu nájsť iné flexibilné
spôsoby. Na základe nich je za určitých okolností umožnené pracovať až 60,
resp. 65 hodín týždenne.
V decembri 2008 však Európsky parlament zvolil zrušenie národných výnimiek, čo
viedlo k zmierovaciemu konaniu s členskými štátmi, ktoré trvali na ich
zachovaní.
Zmierovacie konanie v utorok 17. marca trvalo
až do neskorých nočných hodín, napriek tomu poslanci nedospeli k dohode. Poslanci však súhlasili, že budú akceptovať
diferenciáciu medzi "aktívnou pohotovosťou" (čas, kedy zamestnanec
musí byť dostupný na pracovisku, aby mohol pracovať vždy, keď to bude vyžadovať
zamestnávateľ) a "pasívnou pohotovosťou" (čas, kedy je zamestnanec
dostupný, no zamestnávateľ od neho nevyžaduje, aby pracoval).
Priestor na vytvorenie nového návrhu má
Európska komisia znovu. Ďalšie stretnutie zmierovacieho výboru bude 1. apríla.
O prijatí či neprijatí návrhu sa musí rozhodnúť do začiatku mája.
Rokovania o radare opäť stiahnuté z programu ČNR
19. 3. 2009
Český premiér po rokovaní vlády oznámil stiahnutie zmluvy o protiraketovom americkom radare z programu rokovania snemovne. Opätovne sa rozhodne na zaradenie zmluvy na program rokovania až po rokovaniach s novom americkou administratívou.
Nie je tajomstvom, že nový
americký prezident je voči tomuto systému veľmi obozretný. V spoločnosti vládnu
na umiestnenie radaru veľmi rozdielne názory.
Od roku 2007, keď Česko dostalo od USA
oficálnu žiadosť o umiestnenie radaru na svojom území, počet jeho odporcov
neklesol pod 50 %.
Česi strašia Francúzov
18. 3. 2009
Česká republiky sa pre Francúzsko stáva veľkým strašiakom v oblasti priemyslu. Stala sa východoeurópskym symbolom lacnejšej pracovnej sily.
Lacná pracovná sila je
pritom jednou z príčin, pre ktoré sa počas pokračujúcej ekonomickej krízy stále
viac francúzskych robotníkov ocitá na dlažbe. V porovnaní s východom Európskej
únie je ich práca podstatne drahšia.
Poslednou veľkou ranou pre francúzsky
priemysel bolo rozhodnutie nemeckého výrobcu pneumatík a automobilových
súčiastok Continental zavrieť továreň, čím došlo k zrušeniu vyše 1100
pracovných miest. Od začiatku krízy je to najväčší závod, ktorý vo Francúzsku
uzatvára svoje brány. V oblasti stráca živobytie viac než 1800 ľudí, ktorí sú
nepriamo závislí na pôsobení Continentalu.
Od nekompromisného postoja vedenie
Continentalu neodradili ani čoraz násilnejšie protesty robotníkov.
Francúzsky priemysel nemôže s českým súperiť
vo výrobných nákladoch pri podobnej kvalite. Na českých výrobných linkách sa
podľa analýzy Reanaultu vyprodukuje podobné vozidlo o viac než tisíc eur
lacnejšie.
Francúzsky prezident oznámil, že zruší
podnikateľskú daň. Pri mzdovom porovnaní 32 000 € ročne hrubého ročne vo
Francúzsku a 11 300 € ročne v Česku sa však zdá, že dosiahnuť rovnocenné
podmienky by znamenalo nielen zrušiť všetky dane, ale aj podstatne znížiť
mzdové nároky zamestnancov.
Jednotná kampaň EÚ v eurovoľbách
18. 3. 2009
Kampaň motivujúca k účasti ľudí v eurovoľbách bude po prvýkrát jednotná v celej EÚ.
Pritom však bude prihliadať na národné špecifiká. Na Slovensku sa očakáva účasť najnižšia, preto Európsky parlament prispeje aj na rádiospoty.
Keďže podľa prieskumu Eurobarometer je na
Slovensku rozhodnutých prísť voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu len 15 %
opýtaných, kampaň sa chce sústrediť predovšetkým na tých 30 %, ktorí
"silno uvažujú, že sa zúčastnia". Riaditeľ informačnej kancelárie EP
upozornil na "slovenský paradox", že hoci Európsky parlament požíva v
očiach Slovákov najvyššiu dôveru v
rámci EÚ, účasť voličov pred piatimi rokmi bola na Slovensku najhoršia.
Slovensko preto z celkového balíčka určeného na voľby dostane viac ako iné
štáty.
Kampaň má motivovať ľudí cez konkrétny témy,
nie výzvami, aby si ľudia splnili svoju občiansku povinnosť. Má upozorniť na
to, že výberom konkrétneho kandidáta na europoslanca dá volič odpoveď napríklad
na otázky, ktoré EP rieši, napr.:
- Koľko bezpečnosti je už priveľa?
- Z akých zdrojov by sme mali vyrábať energiu?
- Koľko informácií o výrobkoch naozaj
potrebujeme?
- Na čo by sa mali použiť naše peniaze?
Tieto a ďalšie dilemy európskej politiky budú
občanom pripomínať trojrozmerné makety inštalované v slovenských mestách.
V EÚ sa veľa diskutuje napr. o otázkach údajov
o pasažieroch v leteckej doprave. Nedávny Európsky parlament stopol používanie
tzv. skenerov ľudského tela na letickách v EÚ, ktoré de facto zhotovujú obrázok
nahého tela kontrolovaného cestujúceho. Tento postup europoslanci zamietli ako
narušujúci súkromnie jednotlivca.
V mestách naprieč EÚ budú inštalované tzv.
Choice boxy. Ide o multimediálnu "kabínku", v ktorej občania budú
môcť na video nahrať svoj odkaz, názor, myšlienku. Slučka zložená z
najzaujímavejších príspevkov bude premietaná na LCD obrazovke na vonkajšej
strane boxu. Príspevky budú cenzurované
jedine v zmysle zákona, ktorý limituje slobodu prejavu.
Informačné šoty bude na Slovensku bezodplatne
vysielať Slovenská televízia. Rádiospoty budú vysielané za odplatu v
najpočúvanejších rádiách.
Predvolebnú komunikáciu EP je možné nájsť aj
na v januári spustenej webstránke www.volby2009.eu.
Voľby sa v EÚ konajú v rozpätí 4. až 7. júna,
na Slovensku je to sobota 6. júna.