Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.

Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.

Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).

Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.

Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.