Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Všeobecné ustanovenia
Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.
Matka príroda je macocha.
Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.
(Murphyho zákonník)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Vždy treba počítať s tým, že raz príde deň, keď dva plus dva nebude štyri.
Najinteligentnejší ľudia žiadajú najčastejšie o radu iných.
Život nepozná víťazov – len tých, čo prežijú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Ak to spôsobí viac škody, všetko sa pokazí naraz.
Ak s majetkom naložíte určitým spôsobom, o chvíľu zistíte, že ste to mali urobiť úplne inak.
Ak človek nechá majetok bez dozoru, pôjde to s ním od desiatich k piatim.
(Murphyho zrnká II)
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)