Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Chorú ekonomiku EÚ má vyliečiť nevyskúšaný liek
20. 5. 2013
Škrtanie dlhov vťahuje krajiny používajúce spoločnú menu euro stále viac do recesie.
Zastaviť zvyšujúci sa počet nezamestnaných môže len opätovné oživenie výroby.
Začiatkom mája ECB pripustila, že môže vyskúšať v eurozóne doteraz nevyskúšaný liek. Odvtedy nabrala na obrátkach diskusia o možnosti znížiť depozitné sadzby ECB do mínusu a donútiť tak banky, aby nechali peniaze v ekonomike.
Tento krok by oslabil spoločnú menu euro, umožnil lacnejší vývoz, zlacnil financovanie štátnych dlhov a tiež by mohol zjednodušiť prístup firiem k úverom.
Euro kleslo voči doláru na šesťtýždňové minimum
16. 5. 2013
Euro reagovalo na nečakane veľký pokles ekonomiky eurozóny.
Spoločná európska mena voči doláru oslabila na šesťtýždňové minimum.
Poškodil ju nečakane veľký pokles ekonomiky eurozóny.
Euro oproti doláru kleslo o 0,3 % na 1,2883 USD/EUR. Oslabenie eura pomohlo dolárovému indexu, ktorý meria jeho hodnotu voči košu iných hlavných svetových mien.
Väčšina únie padla. Slovensko sa drží v pásme rastu
16. 5. 2013
Slovenská ekonomika rástla piatym najrýchlejším tempom v EÚ.
Väčšina krajín ukázala červené čísla rastu. Najväčší pokles HDP zaznamenali problémové krajiny eurozóny - Grécko, Cyprus a Portugalsko. V červenom pásme sa ocitla aj ČR.
Z najväčších európskych ekonomík sa do mínusu dostalo už aj Nemecko (-0,3 percenta). Ekonomika Slovenska vzrástla medziročne tempom 0,9 percenta. V menovom bloku je tak po Estónsku druhou najrýchlejšie rastúcou krajinou.
Dôvera v Európsku úniu klesá
14. 5. 2013
Dôvera v EÚ je medzi jej obyvateľmi stále nižšia, pričom najskeptickejší sú Gréci a najoptimistickejší Nemci.
Úniu pozitívne vníma v priemere 45 percent Európanov, minulý rok to však bolo až 60 percent. V Grécku EÚ verí len 33 percent opýtaných. Najväčší pokles zaznamenali vo Francúzsku - zo 60 percent minulý rok na 41 percent v súčasnosti.