Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Najväčšou hrozbou pre Ukrajinu je momentálne korupcia
16. 6. 2015
Počas víkendovej konferencie Wroclaw Global Forum vyhlásil americký veľvyslanec Geoffrey Pyatt, že Korupcia na najvyššej úrovni je pre Ukrajinu väčšou hrozbou než ruské tanky. Taktiež poznamenal, že len samotní Ukrajinci sa môžu porátať s touto hrozbou.
Podľa veľvyslanca Rusko využíva odsúvanie ukrajinských reforiem v energetickom odvetví, aby zabránilo Kyjevu vo voľbe v energetickej oblasti. Zároveň boli vyzdvihnuté reformné rozhodnutia, ktoré prijal ukrajinský parlament v hospodárskej a bezpečnostnej oblasti. Ukrajina topí v politickom a ekonomickom chaose. Nenaplnili sa ani sľuby novej vlády o boji s "endemickou korupciou". (Podľa májového článku amerického denníka New York Times)
Grécko padá ešte nižšie
11. 6. 2015
Pokračujúci odlev vkladov z gréckych bánk zvyšuje pravdepodobnosť, že Grécko zavedie kontrolu kapitálu a začne vydávať paralelnú menu popri spoločnej európskej mene. Neistota okolo vzťahu krajiny s veriteľmi a okolo politickej stability zaťažuje ekonomiku. Agentúra S&P ďalej uviedla, že nedoplatky na daniach sa v máji v krajine zvýšili, pričom sa zdá, že vláda sa snaží udržať si peniaze tým, že odkladá platby.
Grécko minulý týždeň informovalo, že zoskupí štyri júnové splátky svojich záväzkov voči Medzinárodnému menovému fondu do jednej platby. Vznikne tak podľa informácií zverejnených fondom záväzok v objeme 1,6 mld. eur so splatnosťou stanovenou na 30. júna.
Zdroj: Hospodárske noviny Online
Zásoby ropy klesajú, ceny oslabili,
11. 6. 2015
Ak v stredu prognózu potvrdia údaje federálnej vlády, bude to znamenať šiesty týždeň poklesu zásob v rade. Ceny ropy Brent posilnili o 2,19 amerických dolárov (USD) na 64,88 USD za barel. Ľahká americká ropa zdražela o dva doláre na 60,14 dolára za barel.
Ceny zlata v utorok posilnili v reakcii na pokles akciových trhov a širšie zotavenie dopytu po komoditách. Záujem investorov o vzácny kov podporil aj americký dolár, ktorý oslabil voči viacerým svetovým menám.
Spotová cena zlata bola o 19:27 GMT na úrovni 1176,88 dolára za uncu, čo bolo o 0,3 percenta viac ako záverečná hodnota z pondelka. Augustové dodávky zlata na newyorskej komoditnej burze zdraželi o štyri dolárena 1177,60 dolára za uncu.
Zdroj: webnoviny.sk
Práca načierno je stále hitom
9. 4. 2015
Práca načierno je považovaná za jeden z najväčších problémov krajiny. Neprospieva štátnej kase, takisto ani ľuďom. Prácou načierno sa najčastejšie snažia firmy ušetriť na odvodoch. Minimálna pokuta za čiernu prácu je 2 000 eur, maximálna je 200-tisíc eur.