Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny bytov rastú na Slovensku dvakrát rýchlejšie ako v Európe
23. 1. 2017
Ak ste si vlani na jeseň kupovali byt, zaplatili ste zaň o 7,5 percenta viac než rok predtým. Slovensko je v Európe v raste cien nehnuteľností skokanom. Byty a domy u nás zdraželi dvakrát tak rýchlo, ako je priemer eurozóny, ukazujú čerstvé údaje európskeho štatistického úradu.
Ekonómovia ukazujú na slušný hospodársky rast sprevádzaný neustálym poklesom nezamestnanosti a vyššími platmi. Vďaka tomu si byty kupuje viac našincov a sú ochotnejší za ne aj viac zaplatiť.K tomu treba ešte pripočítať extra lacné úvery na bývanie, pripomína Matej Kucharič zo Združenia realitných kancelárii Slovenska. Slováci sa v posledných mesiacoch podľa neho zadlžujú viac aj preto, lebo očakávajú, že Národná banka Slovenska už čoskoro sprísni podmienky poskytovania hypoték. Podľa Národnej asociácie realitných kancelárií zdraželi vlani v treťom štvrťroku najviac byty a domy v Nitre. Ich ceny stúpi o viac ako pätinu. V meste ženie ceny nahor očakávaný príchod automobilky Jaguar Land Rover.
zdroj: hnonline.sk
ECB bude vysvetľovať, politiku však nezmení
19. 1. 2017
Zasadnutie rady guvernérov ECB tento štvrtok vo Frankfurte s istotou nebude menovopolitickou udalosťou roka. Na prvom zasadnutí v roku 2017 sa bude zrejme veľa hovoriť, ale zmena menovej politiky sa neočakáva. ECB bude aj naďalej pokračovať v nákupoch aktív, teda dlhopisov, v objeme 80 miliárd eur mesačne až do marca, so spomalením na 60 miliárd eur mesačne vo zvyšných deviatich mesiacoch v roka. Nastavenie súčasného zloženia rady guvernérov je skôr v zvýšení ako znížení mesačného objemu nakupovaných aktív.
Prezident ECB Mario Draghi pravdepodobne zvolí opatrnícky tón počas tlačovej konferencie, pričom bude mať dobrú možnosť odkomunikovať rozdielnosť vo vnímaní krátkodobých a strednodobých rizík. Rizikom v eurozóne je spomalenie ekonomického rastu a, samozrejme, aj istá dualita vo vývoji inflácie, teda hlavného cieľa menovej politiky ECB. Ako v utorok na ekonomickom fóre v Davose naznačil viceprezident ECB a Draghiho pravá ruka Vitor Constancio, napriek tomu, že inflácia vzrástla smerom k 2-percentnému cieľu, jadrová inflácia ostala stále na nízkych úrovniach. A práve jadrová inflácia, ktorá je očistená o regulované ceny a volatilné ceny potravín a energií, naznačuje, koľko inflačnej sily generuje súčasná úroveň dopytu pri súčasnej úrovni ekonomického rastu. Inak povedané, o koľko viac sú spotrebitelia ochotní zaplatiť za trhové tovary a služby pri súčasných mzdách. Ak totiž jadrová inflácia ostáva pekelne nízko, znamená to, že celková inflácia je tvorená najmä položkami, ktoré nesúvisia s trhovými silami ponuky a dopytu, ale skôr so sezónnymi či regulačnými javmi. Okrem iného to môže znamenať, že minulé menovopolitické uvoľnenie ECB, do ktorého rátame nielen nulové úrokové sadzby, ale aj mimoriadne opatrenia v podobe nákupu aktív, majú na infláciu výrazne menší dopad.
zdroj: hnonline.sk
Nemecko je zaplavené čínskymi investíciami
13. 1. 2017
Čínski investori minulý rok za nákupy podielov firiem v Európskej únii a priame investície vynaložili štyrikrát toľko, čo Európania v Číne. Minuli tak 35 miliárd eur, čo oproti roku 2015 predstavuje 77-percentný nárast. Cieľom akvizícií sa stalo najmä Nemecko, v ktorom Číňania minuli 11 miliárd eur, teda 31 percent z celkových priamych investícií za minulý rok.
V posledných rokoch sa v Česku hovorí o tom, že Číňania skupujú veľké množstvo podnikov v krajine. Priame čínske investície sú podľa niektorých ekonómov a politikov až príliš vysoké. Česko pritom ani zďaleka nepatrí medzi jediné európske krajiny, do ktorých tečú čínske miliardy. Investori z ríše stredu do českých firiem a projektov minulý rok naliali 569 miliónov eur. V susednom Rakúsku to bolo 551 miliónov, v Maďarsku viac ako dve miliardy eur. Na porovnanie, na Slovensku to bolo 49 miliónov eur. Celkovo Číňania v krajinách EÚ minulý rok minuli 35 miliárd eur, čo oproti roku 2015 predstavuje 77-percentný nárast, vyplýva zo štúdie Mercator Institute for China Studies so sídlom v Berlíne. Podstatná je i skutočnosť, že európski investori v Číne minuli 7,7 miliardy eur, teda skoro päťkrát menej ako ázijskí konkurenti.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť v Česku je najnižšia v únii
11. 1. 2017
České firmy zápasia s najnižšou nezamestnanosťou za uplynulých osem rokov, chýbajú im kvalifikovaní ľudia aj robotníci. Rast miezd je neodvratný, tento rok sa v porovnaní s vlaňajškom ešte zrýchli. Ekonomika sa s tým vyrovná, ale firmy spoliehajúce sa na lacnú prácu sa môžu dostať do problémov.
Nájsť nových zamestnancov je pre firmy v Česku čoraz ťažšie. Ekonomike sa darí, takže nezamestnanosť je najnižšia od hospodárskej krízy. Podľa posledných údajov Úradu práce nemalo vlani prácu v priemere 5,5 percent ľudí, čo je najmenej v celej Európskej únii (EÚ). Tento rok bude pre firmy v Česku tvrdou skúškou. Pokračujúci nedostatok pracovníkov znamená, že firmy budú musieť zamestnancom ďalej zvyšovať mzdy. Vlani už zamestnancom pridali podľa odhadov vyše 4 percentá, v tomto roku Česká národná banka (ČNB) očakáva nárast miezd až o 5 percent. Najväčší nedostatok zamestnancov trápi priemyselné podniky. Chýbajú im robotníci, ale aj kvalifikovaní pracovníci. Vyššie mzdy žiadajú noví aj existujúci zamestnanci. Túto situáciu riešia stovky veľkých aj menších firiem naprieč všetkými regiónmi Česka.
zdroj: hnonline.sk