Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Typy ľudí - VI. večer

Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.

Ak stretneš hlupáka, nepúšťaj sa s ním do diskusie.

Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Márnivosť môže byť nebezpečná

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

(Murphyho zákony v bájkach)
Newtonove zákony

Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.

Hocijaké teleso v pohybe má sklon ostať v pohybe, pokiaľ nezaintervenuje iná pevná hmota.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho vynálezy

Vodotesné čajové vrecko ušetrí nervy všetkým, ktorí prácne lovia čajové vrecko na dne čajníka.

Nehorľavé zápalky sú ideálne najmä pre rodiny s malými deťmi a hasičov.

Predtým, ako si začnete strihať nechty, natrite ich na červeno – ľahšie ich potom nájdete na koberci.

(Murphyho zrnká II)
Život je smiešny

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“

Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.

(Myšlienky bez cla)

Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy

26. 2. 2024 V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Únia sa zhodla na veľkoobchodných platbách za roaming

1. 2. 2017 Zástupcovia členských krajín EÚ, europarlamentu a Európskej komisie sa v noci na dnes zhodli na podobe poplatkov, ktoré si od júna budú môcť navzájom účtovať mobilní operátori za využívanie roamingových služieb.
Ako v tlačovej správe pripomenul podpredseda komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip, na svoje miesto zapadol posledný diel skladačky, ktorá umožní ukončiť v EÚ platby zákazníkov za roaming k 15. júnu. Už vlani na jar sa poplatky za používanie mobilných telefónov v inej krajine Európskej únie znížili a v júni majú v zásade zmiznúť úplne. Vec sa už pre niektorých politikov v únii stala témou, na ktorom sa snažia demonštrovať konkrétne prínosy EÚ pre občanov členských krajín. Nočnú dohodu vyjednávačov ešte musia formálne potvrdiť členské krajiny a europarlament. Dosiahnutý kompromis teda znamená od 15. júna pre veľkoobchod strop na 0,032 eura za minútu volania a 0,01 eura za textovú správu. V rovnaký deň začne tiež platiť hranica 7,7 eura za gigabite dát, ktorá sa bude postupne v piatich rokoch znižovať až na 2,5 eura za gigabite dát od januára 2022 (6,0 eura január 2018, 4,5 eura január 2019, 3,5 eura január 2020, 3,0 eura január 2021).
zdroj: hnonline.sk

Porovnávali mestské firmy krajín V4

30. 1. 2017 Slovenské mestské firmy zaostávajú v transparentnosti za českými a maďarskými. Upozornila na to organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá v nedeľu (29. 1.) zverejnila výsledky porovnania úrovne transparentnosti v 36 stopercentne mestských spoločnostiach v krajinách Vyšehradskej štvorky. Každú krajinu zastupovalo deväť firiem.
Na štúdii sa podieľali okrem TIS aj ďalšie mimovládne organizácie, české Oživení, maďarský Budapest Intézet a poľská Sieč Obywatelska – Watchdog. Otvorenosť mestských spoločností v krajinách V4 voči verejnej kontrole vo všeobecnosti nie je vysoká, priblížil výsledky štúdie analytik TIS Michal Piško. Všetkých 36 firiem dosiahlo v priemere len 34-percentné skóre transparentnosti. Slovenské spoločnosti nezískali v hodnotení založenom na odporúčaniach Svetovej banky, OECD, Európskej komisie i mimovládnych organizácií ani tretinu možných bodov (30,5 percenta), teda skončili mierne pod priemerom. Najlepšie pritom obstáli české mestské firmy s priemerným skóre cez 41 percent a maďarské s vyše 40 percentami. Najmenej otvorené vyšli z porovnania poľské spoločnosti, ktoré dosiahli len cez 24 percent.
zdroj: hnonline.sk

Načierno pracujú najmä Slováci

25. 1. 2017 Kým Slovák najčastejšie zamestnáva načierno iného Slováka, v Česku sa už rozmohlo využívanie nelegálnej pracovnej sily mimo Európskej únie. Z vyše dvetisícsedemsto odhalení u nás išlo až v 90 percentách o slovenského zamestnanca, ktorý pracoval bez zmluvy alebo nebol nahlásený v Sociálnej poisťovni, spresňuje hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Odhalených cudzincov však postupne pribúda.
Na ilustráciu, v Česku odhalili vyše tisíctristo prípadov čiernej práce pracovníkov z tretích krajín, samotných Čechov nachytali menej ako osemsto. „V porovnaní s našimi susedmi máme menší problém. Súvisí to aj s legislatívnou úpravou, že nahlasovanie do systému sociálneho zabezpečenia je u nás deň vopred, ale i s tým, že naša vláda neuvoľnila zamestnanecké kvóty pre Ukrajinu, ako sa stalo v Česku,“ vysvetľuje konateľ personálnej agentúry Express People Peter Dosedla. Podľa neho odhady hovoria, že približne každý tretí Ukrajinec pracuje načierno. U nás bolo v počtoch nelegálne zamestnaných z tretích krajín najviac Srbov, Ukrajinci boli hneď na druhom mieste.
zdroj: hnonline.sk

Slovenský verejný dlh klesol

23. 1. 2017 Verejný dlh eurozóny zaznamenal v 3. kvartáli minulého roka výrazný pokles, pričom sa priblížil k hranici 90 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Zníženie dlhu evidovala aj širšia Európska únia. Ukázali to dnes zverejnené údaje štatistického úradu EÚ Eurostat.
Verejný dlh Slovenska bol v treťom štvrťroku 2016 na úrovni 52,7 percent HDP. Medziročne ide o pokles vo výške 0,8 percenta. Podľa Eurostatu klesol verejný dlh eurozóny v období od júla do konca septembra minulého roka na 90,1 percent HDP z 91,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 predstavoval verejný dlh krajín eurozóny 91,5 percent HDP. V 28-člennej Európskej únii verejný dlh dosiahol v 3. štvrťroku minulého roka 83,3 percent HDP oproti 84,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 dosiahol dlh v EÚ 85,9 percent HDP.
zdroj: hnonline.sk
júl 2025
T po ut st št pi so ne
27 30 1 2 3 4 5 6
28 7 8 9 10 11 12 13
29 14 15 16 17 18 19 20
30 21 22 23 24 25 26 27
31 28 29 30 31 1 2 3
32 4 5 6 7 8 9 10
Dnes má meniny Bohuslav
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner