Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Márnivosť môže byť nebezpečná

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.

(Murphyho zákony v bájkach)
Čo bolo na počiatku?

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!

(Murphyho zákonník)
Život je žart...

Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

(Myšlienky bez cla)
Murphyho vynálezy

Predtým, ako si začnete strihať nechty, natrite ich na červeno – ľahšie ich potom nájdete na koberci.

Nehlučný budík neničí nervy vyzváňaním o šiestej ráno, keď sa človeku chce najviac spať.

Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.

(Murphyho zrnká II)
Hlúposti sa medze nekladú

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

(Murphyho zákony v bájkach)

Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy

26. 2. 2024 V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

V Poľsku sa chystá veľká výmena na čele krajiny

6. 12. 2017 Šéf poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński sa chystá presadiť výmenu na premiérskom poste. Doterajšiu predsedníčku konzervatívneho kabinetu Beatu Szydlovú má podľa jeho predstáv nahradiť vicepremiér Mateusz Morawiecki. Informujú o tom poľské médiá. Sama Szydlová naznačila možné zmeny v nočnom tweete, ktorý mnoho Poliakov vníma ako prípravu na odchod z funkcie.
Podľa rozhlasovej stanice RMF FM sa v pondelok večer uskutočnilo stretnutie vedenia PiS, na ktorom sa o Kaczyńského návrhu rokovalo. Výmena by sa podľa informácií stanice mala uskutočniť možno už budúci týždeň, najneskôr však do Vianoc. Najvplyvnejší poľský politik Kazcyński, ktorý je považovaný za neformálneho vodcu vlády, plánuje do premiérskej funkcie presadiť Morawieckého, ktorý je v súčasnosti ministrom financií a rozvoja. Informáciu dnes potvrdil aj vláde blízky denník Rzeczpospolita.
(Zdroj: hnonline.sk)

Farmafirmy sa obávajú brexitu, ktorý im môže výrazne zvýšiť náklady

4. 12. 2017 Globálni výrobcovia liekov, ako sú koncerny Johnson & Johnson a AstraZeneca, sú ďalšími nadnárodnými spoločnosťami, ktoré varujú pred negatívnymi dôsledkami brexitu na ich podnikanie.
Farmaceuti upozornili, že potenciálne obchodné a regulačné prekážky po vystúpení Británie z Európskej únie (EÚ) povedú k zvýšeniu ich nákladov. A môžu poškodiť aj povesť Británie ako významného výskumného centra. Johnson & Johnson napríklad odhaduje, že po brexite by mohol byť nútený vykonať ročne ďalších 50-tisíc testov. A jeho náklady sa tak zvýšia zhruba o 1 milión libier (1,13 milióna eur), ak sa Londýn a Brusel nedohodnú na vzájomnom uznaní svojich testov. Farmaceutické spoločnosti v písomnej správe pre britský vládny výbor žiadajú o pokračovanie doterajšieho bezproblémového prístupu na trh EÚ. A vyzývajú na zavedenie opatrení, ktoré im zabezpečia, že po brexite nebudú čeliť clám, zdržiavaniu dodávok v prístavoch a rozdielnym pravidlám. Britskí výrobcovia liekov sa tiež obávajú možného odchodu kvalifikovaných pracovníkov po brexite, čo by podľa nich mohlo poškodiť reputáciu krajiny ako atraktívneho miesta pre výskum. Aj nemecký koncern Merck KGaA varoval, že colné tarify po brexite môžu pre neho predstavovať "významné" náklady.
(Zdroj: hnonline.sk)

Eurozóna má našliapnuté na ďalší rast

1. 12. 2017 Eurozóna však podľa centrálnej banky stále čelí viacerým hrozbám, ktoré by mohli spomaliť ekonomický rast a spôsobiť volatilitu na finančných trhoch.
Starý kontinent zaznamenal už 18 rastových kvartálov v rade, čo je najdlhšia ekonomická expanzia za posledných desať rokov. Predstihové indikátory, ktoré sa pozerajú do budúcnosti, sú na dlhoročných maximách a potvrdzujú optimizmus aj do budúcna. ECB na základe dobrej ekonomickej situácie preto nevidí nadhodnotenie na akciových ani dlhopisových trhoch. ECB ale varuje pred prílišným optimizmom, ktorý by mohol spôsobiť korekcie na finančných trhoch, čo by malo samozrejme negatívny dopad na finančnú stabilitu v menovom bloku. Medzi najväčšie hrozby v EU patrí preceňovanie rizika, teda predaje rizikových aktív, akými sú hlavne akcie. Ďalej sem centrálna banka zaradila slabú výkonnosť bankového sektora a prípadné nové obavy o dlh európskych krajín. Likvidita v nefinančných firmách zatiaľ zostáva dostatočná, avšak s jej vysychaním počas zvyšovania sadzieb by sa mohli firmy horšie refinancovať. Zdroje z ECB zatiaľ nevidia bublinu na realitnom trhu a ceny sú podľa nich primerané aktuálnej pozitívnej fundamentálnej situácii aj napriek ich rastu nad dlhodobý priemer. Pritom Bundesbanka, dlhodobý kritik uvoľnenej monetárnej politiky ECB tvrdí, že reality v Nemecku sú nadhodnotené o 15 až 30 percent.
(Zdroj: hnonline.sk)

Taliani zavádzajú novinku: Google daň

29. 11. 2017 Google daň alebo internetová daň. Nový taliansky zákon už schválila tamojšia horná komora. Ak prejde ďalej aj dolnou komorou parlamentu, Taliansko sa stane priekopníkom s podobnou normou. A podľa všetkého sa mu to aj oplatí. Rím očakáva do pokladnice extra 114 miliónov eur každý rok.
Opatrenie má prinútiť domácich nákupcov reklamy od Googlu či Facebooku zaplatiť šesťpercentnú daň z hodnoty nákupu. Transakcie nižšie ako 30 eur by boli od poplatku oslobodené. Daňovým úradom norma navyše umožní sledovať toky digitálnych príjmov smerujúce do zahraničia a banky dostanú povinnosť oznamovať veľké objemy transakcií. „Internetová daň je takmer nevyhnutná a politicky veľmi atraktívna,“ tvrdí pre Financial Times Paolo Cellini, taliansky profesor digitálnej ekonomiky z univerzity Luiss v Ríme. Podľa neho sú americkí technologickí giganti perfektným cieľom, keďže sa prakticky nevedia obhájiť. „Neplatia dane. Nevytvárajú zamestnanie. Berú peniaze do zahraničia a sú to cudzinci,“ kritizuje Cellini.
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Urban, Vanesa
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner