Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB sa pri inflácii opäť netrafila
18. 12. 2017
ECB v decembrových makroekonomických projekciách opäť upravovala svoju prognózu pre vývoj jadrovej inflácia. Keďže celková inflácia je ovplyvňovaná aj cenami energií a potravín, ktoré lietajú hore-dole, tak práve jadrová inflácia je tou veličinou, ktorá bude kľúčovou pre budúci vývoj úrokových sadzieb (teda aj toho, aké drahé budú hypotéky).
Ako je v posledných rokoch zvykom, ECB svoje prognózy znížila. Ceny jadrových produktov a služieb by mali v budúcom roku rásť o 1,1% namiesto 1,3%, o ktorých hovorila ešte v septembri. V roku 2019 by však zázračne mala jadrová inflácia poskočiť na úroveň 1,5% a v roku 2020 na 1,8%. V kontexte historickej úspešnosti prognózovania inflácie ECB to však vyzerá skôr ako zbožné prianie. Pre rok 2017 predpovedala ECB ešte v prvom polroku 2015 jadrovú infláciu na úrovni 1,7%, napokon by mala byť o 0,7 percentuálneho bodu nižšia. Takisto ECB „vychádzali“ prognózy aj pre roky 2014-2016, kedy napokon skončili pod jedným percentom.
Centrálne banky chcú využiť Bitcoin
18. 12. 2017
O kryptomeny sa nezaujíma už len verejnosť a ekonómovia, čoraz väčšiu pozornosť získavajú aj u centrálnych bankárov. Dôvodom je prudký vzostup Bitcoinu, ktorého hodnota v tomto roku stúpla o viac ako 1800 percent.
Viaceré medzinárodné finančné inštitúcie sa tak začínajú zaoberať vytvorením alternatív, ktoré by mohli uspokojiť investičný dopyt. Uvádza sa to v najnovšom čísle odborného bankového časopisu Biatec, ktorý vydáva Národná banka Slovenska (NBS). Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. Hoci väčšina ich nevyhlásila za ilegálne, vydala varovanie pred ich používaním. "Kým niektoré banky vydali úplný zákaz používania kryptomien ako Čína a Bolívia, väčšina vydala varovanie pre finančných spotrebiteľov vrátane NBS, ktorá tak urobila v roku 2013," píše časopis. Napríklad japonská centrálna banka pripravuje novú reguláciu pre pranie špinavých peňazí zapracúvajúce kryptomeny alebo banky aplikujú existujúce regulácie v tejto oblasti na používanie kryptomien.
Krajiny Únie schválili prechod do druhej fázy rokovaní o brexite
15. 12. 2017
Lídri členských krajín Európskej únie v piatok, druhý deň summitu v Bruseli, schválili prechod do druhej fázy rokovaní o brexite. Informovali o tom agentúry a DPA.
Premiéri a prezidenti 27 členských krajín EÚ dospeli k záveru, že Londýn v rámci prvej fázy rokovaní o brexite urobil "dostatočný pokrok". Hodnotenie sa týka troch prioritných oblastí: práv občanov EÚ v Británii v postbrexitovom období, finančného vyrovnania a budúceho režimu na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom. Pozitívne zhodnotenie prvej fázy bolo podmienkou začatia druhej etapy "rozvodových" rokovaní zameraných na budúce obchodné vzťahy medzi oboma stranami. Dohodu o týchto sporných otázkach sa podarilo dosiahnuť len minulý týždeň. EÚ už požiadala Spojené kráľovstvo, aby v nadchádzajúcich týždňoch objasnilo, aký vzťah chce mať s Úniou po jej opustení koncom marca 2019.
Europarlament žiada nové opatrenia na zamedzenie daňových únikov
14. 12. 2017
V europarlamente zriadia stály vyšetrovací výbor pre dane. V boji proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom by sa malo prijať viacero nových opatrení. Konštatuje to Európsky parlament vo svojom uznesení, ktoré schválil v stredu. Uznesenie obsahuje vyše dvesto odporúčaní vyšetrovacieho výboru europarlamentu pre pranie špinavých peňazí.
Okrem iného hovoria o potrebe zavedenia verejne prístupných registrov konečných užívateľov výhod na úrovni Európskej únie či sankciách pre finančných sprostredkovateľov za agresívne daňové plánovanie. Zároveň rozhodli, že v europarlamente bude zriadený stály vyšetrovací výbor, ktorý sa bude zaoberať daňovými otázkami. Europoslanci taktiež navrhujú spoločné vymedzenie toho, čo je offshorové finančné centrum, daňový raj, nespolupracujúca daňová jurisdikcia a vysoko riziková krajina z hľadiska prania špinavých peňazí. Taktiež by privítali ustanovenie nástrojov na podporu oznamovateľov, ktoré by im zaistili účinnú ochranu a primeranú finančnú pomoc. Pomôcť by tiež podľa europarlamentu malo zavedenie odradzujúcich sankcií na úrovni únie aj členských štátov voči bankám a sprostredkovateľom, ktorí sa vedome zámerne a systematicky zapájajú do nezákonných daňových systémov alebo do prania špinavých peňazí. Tieto opatrenia by podľa europoslancov mali byť odpoveďou aj na poslednú kauzu takzvaných Panamských dokumentov. EP zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že v týchto dokumentoch sa spomínajú viaceré členské krajiny Európskej únie (EÚ). "Poslanci tiež kritizovali nedostatok politickej vôle na strane niektorých krajín únie pokročiť v daňových reformách a v ich presadzovaní," informuje europarlament. Zjednodušiť boj proti daňovým únikom môže podľa parlamentu aj zmena v systéme prijímania daňovej legislatívy. Schvaľovanie legislatívy únie v oblasti daňovej politiky si v súčasnosti vyžaduje jednomyseľnú podporu ministrov členských štátov. Parlament presadzuje, aby v budúcnosti stačila Rade Európskej únie na schválenie takýchto právnych aktov kvalifikovaná väčšina. "EÚ pokročila v boji so subjektmi, cez ktoré sa prelievajú zisky firiem, ktoré sa chcú vyhnúť plateniu daní, a vydala tzv. čiernu listinu. Ak chce byť v boji proti daňovým rajom EÚ dôsledná, musí ísť ďalej a musí sa to týkať aj samotných členov ako je Holandsko, Luxembursko, Írsko či Malta," uviedol na margo schváleného uznesenia europoslanec Branislav Škripek. Ako dodal jeho kolega Ivan Štefanec, za najdôležitejšie opatrenie, ktoré by sa malo zaviesť, považuje pravidlo zdaňovania na mieste, kde vzniká zisk.