Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Česko má na poštách krízu. Slovensko na ňu našlapuje
24. 7. 2018
Dve podobné krajiny, no dve rozdielne situácie. V Českej republike doručuje pošta zásielky neskoro a na tisíc voľných miest sa nikto nehlási. Na svoje balíky čakajú najčastejšie obyvatelia Prahy, no aj Brna či Plzne. Dôvodom sú nízke mzdy.
Slovensko sa s nedostatkom pracovnej sily zatiaľ vysporiadalo, aj keď sú zárobky poštárov ešte nižšie ako u susedov. U nás aktuálne hľadajú len desiatky pracovníkov. Slovenská pošta tvrdí, že jej chod ohrozený nie je a zásielky doručujú včas. Nahnevaní zákazníci na sociálnych sieťach však tvrdia niečo iné. Dlhé čakanie na zásielky a rady pri okienkach pociťuje najmä Bratislava, kde je neobsadená približne stovka miest. Zásielka na vašu poštu dorazí, no do schránky vám ju nemá kto doručiť, to je reálny problém u našich západných susedov. Ľudia tam na svoje listy či balíky čakajú aj dlhšie ako týždeň. Česká pošta má veľké výpadky zamestnancov a pociťovať to už začínajú aj zákazníci.
10 rokov, odkedy poznáme eurokurz
23. 7. 2018
Tridsať korún za euro. Zhruba takýto výmenný kurz stanovila centrálna banka pred desiatimi rokmi, presne 8. júla 2008. Zavŕšila sa tak príprava Slovenska na vstup do bloku európskych krajín platiacich spoločnou menou. Podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa malo prijatie eura na Slovensku primárne politické pozadie. Symbolicky sme tak urobili ďalší krok na západ.
Okrem praktických výhod integrácie prináša monetárna únia aj ekonomické benefity, hlavne stabilizačné, tvrdí analytik. „Členstvo v menovom bloku má priniesť krajine dve veci – nižšiu infláciu a nižšie úročenie. A tieto efekty sa dostavili,“ zhodnotil Boros. Priemerná inflácia pred zavedením eura sa pohybovala na úrovni 6,6 percenta, od prijatia eura poklesla na 1,8 percenta. Z krajiny s treťou najvyššou infláciu v rámci V4 sme sa stali krajinou s najnižšiu hodnotou v zoskupení, pripomína analytik.
Brusel zvažuje clá na uhlie, lieky a chemické výrobky z USA
20. 7. 2018
Európska únia by mohla zaviesť clá na uhlie, lieky a chemické výrobky zo Spojených štátov. K opatreniam by pristúpila, ak americký prezident Donald Trump zavedie obmedzenia na dovoz európskych áut do USA. Dnes o tom informoval nemecký denník Wirtschaftswoche. Európska komisia (EK) predpokladá, že opatrenie by sa dotklo dovozu tovaru v celkovej hodnote 8,5 miliardy eur.
"Členské štáty rozhodnú o ďalšej stratégii budúci týždeň podľa toho, ako dopadne návšteva šéfa EK Jeana-Claudea Junckera," povedal nemeckému týždenníku nemenovaný európsky diplomat. Potom by členské štáty do augusta vypracovali zoznam protiopatrení. Že EÚ na vyhotovení takéhoto zoznamu už pracuje, dnes potvrdila eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová na tlačovej konferencii usporiadanej Nemeckým Marshallovým fondom Spojených štátov v Bruseli. Komisárka dúfa, že plánovaná návšteva najvyššieho predstaviteľa komisie, ktorého ona sama bude v USA doprevádzať, pomôže znížiť napätie. Malmströmová sa dnes takisto vyslovila za reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a vyjadrila presvedčenie, že postup Spojených štátov voči Číne problémy svetového obchodu nevyrieši.
Predaj áut v EÚ sa v prvom polroku medziročne zvýšil o tri percentá
18. 7. 2018
Predaj nových áut v Európskej únii vzrástol minulý mesiac o viac než päť percent a prispel k zvýšeniu predaja aj za celý 1. polrok. Ten dosiahol takmer tri percentá. Združenie európskych výrobcov automobilov (ACEA) v utorok oznámilo, že predaj áut v Európskej únii vzrástol v júni medziročne o 5,2 percenta na približne 1,57 milióna. Za šesť mesiacov tohto roka bolo v EÚ predaných celkovo 8,45 milióna áut, čo medziročne predstavuje rast o 2,9 percenta.
Z jednotlivých krajín sa najvýraznejšie zvýšil v júni predaj vo Francúzsku. Rast predaja v tejto krajine dosiahol 9,2 percenta. Výrazne vzrástol aj v Španielsku (8 percent) a v Nemecku predstavoval 4,2 percenta. Naopak, v Británii sa predalo v júni o 3,5 % a v Taliansku až o 7,3 % menej áut než pred rokom. Za 1. polrok najvýraznejší rast predaja zaznamenalo Španielsko. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa v Španielsku predaj áut za obdobie január až jún zvýšil o 10,1 percenta. Nasledovalo Francúzsko (+4,7 percenta) a Nemecko (+2,9 percenta). Tak ako v júni, aj za celý 1. polrok sa predaj áut v Británii a Taliansku znížil. V Británii klesol o 6,3 percenta a v Taliansku o 1,4 percenta. Z automobiliek si najväčší podiel na trhu udržal Volkswagen, pričom v porovnaní s 1. polrokom minulého roka ho ešte zvýšil. Za prvých šesť mesiacov 2017 kontrolovala automobilka VW 23,3 percenta trhu EÚ, v 1. polroku 2018 to už bolo 24,4 percenta. Ani na 2. a 3. mieste sa nič nezmenilo. Druhú pozíciu si udržala francúzska spoločnosť PSA so 16,3 percentným podielom a tretiu jej konkurent Renault s 10,7 percentným podielom na trhu. Na ďalších miestach skončili Fiat-Chrysler (6,9 percenta) a Ford (6,4 percenta).