Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slováci sa zadlžujú najrýchlejšie v rámci celej EÚ
26. 11. 2018
Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej Európskej únii (EÚ) a je druhé najvyššie v rámci krajín strednej a východnej Európy. Pod rast úverov sa podpísal rast demografie, ale aj príjmov. Záujem o vlastné bývanie majú najmä mladí ľudia. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).
V roku 2016 dosiahli celkové záväzky domácností 40 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pred 10 rokmi však bol tento pomer polovičný a najnižší v celej únii. Hoci medzinárodné porovnanie ukazuje, že posun je spôsobený prasknutím predkrízovej bubliny v niektorých krajinách a nárast dlhu je ťahaný úvermi na bývanie s relatívne nízkym rizikom nesplácania, podľa analytikov môžu existovať dôvody na obavy. „Očakávaný nárast nesplácaných úverov v krízach oveľa viac zasiahne ekonomiky s vysokou úrovňou zadlženia a môže tak prehĺbiť jej negatívne dosahy,“ uviedol IFP. Masívny dopyt po nových nehnuteľnostiach je spôsobený najmä silnou generáciou tzv. Husákových detí a historickým deficitom nehnuteľností. „Slovensko má v celej EÚ najvyšší podiel mladých ľudí vo veku, kedy už riešia svoje vlastné bývanie. Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti,“ vysvetľuje IFP.
Brusel chce potrestať tvrdohlavé Taliansko
23. 11. 2018
Keď Taliani pred pár týždňami predložili Bruselu svoje rozpočtové plány na budúci rok, počítali s tým, že ich deficit stúpne z tohtoročných 1,8 na 2,4 percenta výkonu ekonomiky v roku 2019. A to je problém. Podľa európskych rozpočtových pravidiel totiž musia krajiny starého kontinentu držať schodok pod tromi percentami hrubého domáceho produktu, no zároveň nesmú deficit zvyšovať. Aj keď rozpočtové pravidlá v minulosti bežne porušovali viaceré európske krajiny, teraz chce Európska komisia tvrdo zasiahnuť. Voči tretej najväčšej ekonomike eurozóny spravila včera vážny precedens: odštartovala disciplinárne konanie.
Dôsledok pre Taliansko môže byť veľmi tvrdý. Ak by komisia udelila krajine najvyšší možný trest, Taliani by museli zaplatiť pokutu až vo výške 0,2 percenta výkonu ekonomiky, čo v preklade znamená až 3,5 miliardy eur. A ak by Rím ani po tejto pokute nespolupracoval, Brusel by podľa spoločného európskeho pravidla o zodpovednom hospodárení musel zaplatiť až 0,5 percenta HDP, čo by predstavovalo takmer deväť miliárd eur.
Brusel urobil prvý krok k potrestaniu Talianska
22. 11. 2018
Európska komisia (EK) urobila prvý krok k disciplinárnemu potrestaniu Talianska za jeho expanzívny rozpočet na rok 2019. Komisia uviedla, že krajina neplní kritériá Európskej únie (EÚ) týkajúce sa znižovania dlhu. Preto spustí konanie pre nadmerný deficit, ktoré môže vyústiť až do pokuty pre Rím.
Talianska vláda plánuje v roku 2019 zvýšiť rozpočtový deficit na 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Predchádzajúci kabinet počítal v budúcom roku s poklesom schodku na 0,8 percent HDP. Podľa EK návrh rozpočtu zvýši štrukturálny deficit o 1 percento HDP namiesto toho, aby ho znížil o 0,6 percent HDP, ako požaduje legislatíva EÚ. EK v stredu predložila hodnotenie rozpočtových plánov krajín eurozóny. Potvrdila svoje predchádzajúce stanovisko, že taliansky návrh rozpočtu porušuje fiškálne pravidlá EÚ a že je "mimoriadne vážnym prípadom nesúladu" s pravidlami. EK preto spustí na základe vysokého dlhu procedúru pre nadmerný deficit.
Inflácia v EÚ zrýchlila
20. 11. 2018
Spotrebiteľské ceny v eurozóne aj v celej Európskej únii v októbri zrýchlili rast na 2,2 percenta zo septembrových 2,1 percenta. Uviedol to dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Rast cien je tak teraz výraznejší, než kde ho chce dlhodobo mať Európska centrálna banka (ECB). Vlani v októbri bola inflácia výrazne nižšia - v eurozóne predstavovala 1,4 percenta a v celej EÚ 1,7 percenta.
Najnižšia inflácia bola v septembri v Dánsku a Portugalsku, kde sa pohybovala tesne pod jedným percentom, naopak najvyššiu zaznamenali Estónsko a Rumunsko, kde presiahla štyri percentá. V porovnaní so septembrom ročná miera inflácie zvoľnila v ôsmich krajinách, v piatich zostala stabilná a v 14 krajinách vzrástla. Na raste inflácie v eurozóne majú najväčší podiel ceny energií s rastom o 10,7 percenta. Nasledujú potraviny, alkohol a tabak s 2,2 percenta a služby s 1,5 percenta. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, stúpla na 1,2 zo septembrových 1,1 percenta. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku inflácia vzrástla z 0,9 na 1,1 percenta.