Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Česko sa rozhodlo, že si bude diaľnice opravovať samo
18. 2. 2019
Počas nasledujúcich 10 rokov postupne zmiznú z českých diaľnic sypače a pluhy súkromných firiem. Štát sa totiž rozhodol, že ich prácu zastúpi úplne sám a nové mnohomiliónové kontrakty už nebude uzatvárať. Novinka sa týka siete bývalých rýchlostných ciest. Okrem zimnej údržby sa štátni cestári zamerajú na havarijné opravy výtlkov a zvodidiel alebo kosenie trávnatých porastov.
„Riaditeľstvo ciest a diaľnic plánuje zaisťovať všetku údržbu diaľnic vlastnými silami,“ uviedol hovorca štátneho správcu diaľnic Jan Studecký. Pozdĺž bývalých rýchlostných ciest budú vznikať strediská údržby, ktorých správu bude mať na starosti Riaditeľstvo ciest a diaľnic. Dovedna chystá riaditeľstvo výstavbu 20 takýchto stredísk. Tie budú mať na starosti nielen rýchlostné cesty, ktoré sa stali diaľnicami v roku 2016, ale majú vznikať aj pozdĺž novopostavených úsekov diaľnic. Najbližšie výstavbe sú tie v juhočeskom Borku a v meste Přerov, ktoré by mali vzniknúť budúci rok. Výstavba posledného menovaného má vyjsť na vyše deväť miliónov eur.
Z Nemecka prišlo ekonomické varovanie
15. 2. 2019
Medzikvartálne výsledky nemeckej ekonomiky nesršia príliš veľkým optimizmom. Včera vyšli von nové štatistiky, v ktorých jedna z najväčších ekonomík eurozóny napriek nárastu HDP zaostala mierne za očakávaniami. Z aktuálneho vývoja sa ešte nedá hovoriť o priamom dopade na Slovensko, dôležitý bude dlhodobý a strednodobý výhľad vývoja Nemecka.
Dnes sme svedkami mierneho spomalenia nemeckej, ale aj globálnej ekonomiky, čo môže mať za následok nižšiu produktivitu, čiže aj nižšiu výrobu vo veľkých automobilových koncernoch na Slovensku. A tým pádom aj možné obmedzenie prílivu nových pracovných miest. Automobilový sektor je príliš náchylný na zmeny v ekonomike, od ktorých priamo závisí ďalšia spotreba. Spomalenie by pravdepodobne znížilo dopyt po týchto statkoch (v tomto prípade automobiloch) a ponuka sa tomu bude musieť prispôsobiť. Pôvodné očakávania sa pri medzikvartálnych výsledkoch rastu HDP hýbali na úrovni 0,1 percenta, pričom reálne výsledky skončili na nulovej úrovni (0,0). Je to však lepší výsledok ako v predchádzajúcom štvrťroku (-0,2 percenta). Ak by boli zverejnené čísla len o 0,1 percenta nižšie, Nemecko by sa ocitlo v technickej recesii. Euro na tieto správy zareagovalo rýchlym poklesom o 0,30 percenta, no počas dňa časť strát aj vďaka európskym dátam vymazalo. Poklesom zareagoval aj nemecký akciový index DE 30 (DAX).
Vláda v Taliansku zvažuje zaplátanie dier v rozpočte zlatom
13. 2. 2019
Talianska vláda zvažuje využitie zlatých rezerv na zaplátanie dier v štátnom rozpočte. Uviedol to tento týždeň denník La Stampa. Podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini takéto plány nepotvrdil, na správy médií však reagoval, že by to bola zaujímavá myšlienka.
Denník La Stampa v pondelok uviedol, že vláda plánuje využiť časť z talianskych zlatých rezerv, ktoré drží centrálna banka, na zaplátanie dier v tohtoročnom rozpočte a na vyhnutie sa plánovanému zvýšeniu dane z pridanej hodnoty v roku 2020. Talianske vlády sa už predtým usilovali o predaj časti zlatých rezerv s cieľom riešiť problém s verejnými financiami, tieto pokusy ale vždy zastavili európske inštitúcie. Nové diskusie o využití zlatých rezerv sa objavili po tom, ako predstavitelia vládnej koalície počas víkendu prisľúbili, že vláda vymení najvyšších predstaviteľov Národnej banky Talianska, pretože v oblasti dohľadu zlyhali a nezabránili krachu menších bánk, čo tisícky klientov pripravilo o úspory. Taliansko má tretie najväčšie zlaté rezervy na svete hneď po Spojených štátoch a Nemecku. Podľa informácií Svetovej rady pre zlato dosiahli za minulý rok takmer 2452 ton.
Slovenský export do Británie padne takmer najviac v Únii
11. 2. 2019
Do odchodu Veľkej Británie z Európskej únie ostáva už len 47 dní a politické rokovania ostali na bode mrazu. Čoraz viac sa začínajú objavovať obavy z ekonomických dopadov brexitu bez dohody.
Väčšina analýz sa zhoduje na tom, že britská ekonomika by v dôsledku neriadeného brexitu utrpela ťažké následky. Najhoršie scenáre ukazujú, že Británia stratí 9,3 percenta svojho hrubého domáceho produktu, ceny bývania by mohli klesnúť o 30 percent a libra by mohla k doláru klesnúť na 1,10 dolára, upozorňuje denník New York Times. Tvrdý brexit by však bol bolestivý aj pre 27 zvyšných členských krajín, vrátane Slovenska. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré by tvrdý brexit zasiahol najviac. Najviac postihnutou krajinou, čo sa týka poklesu vývozu, by bolo Írsko. Hneď za ním by nasledovalo Slovensko a Belgicko, ktoré môžu zaznamenať zníženie o viac ako tri percentá, píše New York Times. Denník sa odvoláva na analýzu, ktorá bola publikovaná v roku 2016.