Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB začína pochybovať nad svojou vlastnou politikou
28. 3. 2019
Na konferencii ECB vo Frankfurte v stredu ráno Mario Draghi oznámil, že guvernéri centrálnej banky začínajú mať veľké obavy z toho, že negatívne sadzby v EU nepriniesli požadované účinky a na druhej strane viedli k poklesu marží u väčšiny európskych bánk.
Čistý úrokový diferenciál je totiž v EU pre komerčné banky veľmi nízky – banky platia 0.4 percenta ročne za nadbytočné rezervy v ECB a úroky, ktoré si účtujú na strane pôžičiek sú vďaka rekordne nízkym sadzbám tiež minimálne. Banky preto zápasia s naozaj ťažkou situáciou. Doteraz ECB obhajovala negatívne úrokové sadzby ako podporné pre infláciu a ekonomiku – ako však vidíme z posledných dát z EU, aj ekonomika, aj inflácia začali v posledných kvartáloch výrazne klesať. Pre investorov to môžu byť znaky toho, že ani samotná centrálna banka už si nie je istá svojou vlastnou politikou, čo neznačí nič pozitívne do budúcna. ECB počas marcového zasadnutia znížila odhady rastu ekonomiky, aj inflácie, pričom Draghi a spol. potvrdili, že sadzby tento rok hore nepôjdu. V roku 2018 ešte ECB vehementne tvrdila, že po lete 2019 zvýši sadzby. Trh však aktuálne čaká jedno zníženie sadzieb v EU (podľa derivátových kontraktov), čo by bankám ešte viac znížilo ich marže.
Britániu zrejme čaká v prípade tvrdého brexitu recesia
27. 3. 2019
Tvrdý brexit môže stiahnuť Britániu do recesie, varoval šéf jednej z najväčších investičných skupín na svete Blackstone Steve Schwarzman. Britániu zrejme čaká recesia, ak opustí Európsku úniu bez dohody, povedal Schwarzman v sobotu (23. 3.) v Pekingu na konferencii China Development Forum.
Európski lídri varovali Londýn, že má poslednú šancu na usporiadaný odchod s dohodou. Brusel ponúkol odklad brexitu do 22. mája, ak britskí poslanci schvália dohodu vyjednanú premiérkou Theresou Mayovou. Parlament ju už dvakrát drvivou väčšinou odmietol. Ak dohodu opäť odmietnu, Británia by mala opustiť EÚ bez dohody 12. apríla. „Myslím si, že tvrdý brexit zasiahne Britániu skutočne veľmi tvrdo. Myslím si, že upadne do recesie a že príde k reálnej korekcii hodnoty meny a aktív," povedal Schwarzman. Dodal, že zatiaľ to vyzerá, že Briti na také niečo nie sú pripravení. "A neviem, či to občania skutočne chcú, ak by mali šancu hlasovať o tom v porovnaní s inými alternatívami."
Slovensko si po brexite utiahne opasok, vo fondoch bude menej peňazí
25. 3. 2019
Veľká Británia do kohéznych fondov viac dáva ako dostáva. Jednou z nástrah brexitu je zmena štruktúry v prijímaní a rozdeľovaní európskych fondov. Podľa odborníkov tak krajiny v budúcnosti budú musieť viac prehodnocovať, na aké priority by mali ísť zdroje z eurorozpočtu. V súčasnosti je Veľká Británia čistým prispievateľom do kohéznych fondov Európskej únie (EÚ), teda viac dáva ako dostáva.
Pre krajiny ako Slovensko či Česká republika bude odchod Británie z EÚ podľa analytika Next Finance Jiřího Cihlářa znamenať „utiahnutie opaskov“.“Musíme si uvedomiť, že čerpanie európskych fondov je spojené so spolufinancovaním z rozpočtu danej krajiny. A to i na projekty, ktoré by sa za inej situácie neuskutočnili kvôli ich neefektivite,“ podotkol Cihlář. Prednosťou je najmä voľný trh, hovorí analytik. Podľa neho však nebude tragédia, že vo fondoch bude menej peňazí. „Zásadnou prednosťou EÚ by mal byť voľný trh a nie fondy. Práve voľný trh by mal byť hlavnou devízou európskeho spolku,“ myslí si Cihlář. Reformou eurorozpočtu sa však krajiny budú musieť zaoberať viac. „Nielen brexit, ale aj spoločná obranná politika či migračná politika budú mať pravdepodobne odraz v budúcej rozpočtovej politike EÚ. Tieto dôvody povedú prirodzene k diskusii, ako a načo sa budú v ďalších obdobiach používať obmedzené rozpočtové zdroje. Je pravdepodobné, že rôzne krajiny alebo skupiny krajín budú mať na túto tému odlišné názory a môžeme čakať zaujímavú diskusiu,“ očakáva analytik ČSOB Marek Gábriš. Ministerstvo financií (MF) uviedlo, že diskusia k reforme rozpočtu EÚ už odštartovala dávnejšie, súvisí najmä s minuloročným predložením návrhu Európskej komisie k Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020. „Súčasná diskusia o podobe brexitu nemá na túto diskusiu vplyv, keďže rozpočet EÚ po roku 2020 je už nadizajnovaný iba pre 27 štátov,“ vysvetlil tlačový odbor ministerstva financií. Silnie tlak na zrušenie úľav. S odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ a automatickým zánikom tzv. britského rabatu však podľa MF SR silnie tlak na zrušenie úľav z odvodov do rozpočtu EÚ aj pre zvyšné štáty, akými sú Nemecko, Holandsko, Švédsko, Dánsko či Rakúsko. „Na druhej strane taktiež silnie tlak o zmodernizovanie výdavkov EÚ. Slovenská republika je otvorená diskusii k reforme rozpočtu EÚ,“ doplnilo MF SR. Podľa Cihlářa by sa mali európski lídri venovať najmä prehodnoteniu cieľov EÚ, na ktoré sa v posledných rokoch zabúda. „Problém je v tom, že reprezentanti EÚ budú chcieť i naďalej sedieť na čo najväčšom rozpočte. Napríklad jednotná mena nezmiernila ekonomické rozdiely centra eurozóny a južnej periférie. Naopak, euro je pre krajiny ako Grécko, Taliansko alebo Španielsko príliš silné a ukrajuje z konkurencieschopnosti týchto ekonomík,“ zdôvodnil Cihlář, prečo by sa mali štáty zaoberať viac cieľmi EÚ.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
O Slovensko nie je záujem
23. 3. 2019
Slovensko sa dlhodobo nachádza medzi členskými štátmi Európskej únie s najnižším podielom cudzincov na celkovom počte obyvateľov. Potvrdzujú to najnovšie čísla Eurostatu. Oproti priemeru Únie, teda 4,4 percentám, prijalo Slovensko v roku 2017 iba 1,3 percenta imigrantov z celkového počtu prijatých imigrantov v krajinách európskeho bloku.
Minulý rok však toto číslo mierne poskočilo na dve percentá. Menilo sa aj zloženie prisťahovalcov – väčšinu momentálne tvoria občania z krajín mimo Únie. „Očakávame, že tento rastúci trend bude pretrvávať aj vzhľadom na potreby slovenského trhu práce, ktorému chýba podľa niektorých odhadov až stotisíc pracovníkov v rôznych oblastiach,“ vysvetľuje Zuzana Vatráľová, riaditeľka Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny alebo manželstvo migranta s občanom Slovenska, je totiž podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu najvýraznejším faktorom, ktorý má vplyv na legálnu migráciu do našej krajiny, práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.