Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Autobusovú dopravu by brexit nemal výrazne skomplikovať
23. 4. 2019
Brexit by nemal výrazne skomplikovať autobusovú dopravu. V prípade odchodu Británie z Európskej únie (EÚ) bez dohody však je potrebné počítať s intenzívnejšími kontrolami na hraniciach, ktoré môžu spôsobiť aj určité zdržanie.
"Nepredpokladáme, že brexit prinesie pre samotné vykonávanie autobusovej dopravy výrazné komplikácie. Dopravcovia, ako aj cestujúci budú musieť počítať s intenzívnejšími kontrolami na hraniciach. Je aj bude na zodpovednosti cestujúcich, aby mali všetky potrebné doklady, ktoré sú, respektíve budú, vyžadované pri vstupe do krajiny, do ktorej, prípadne cez ktorú, cestujú," priblížila hovorkyňa Zväzu autobusovej dopravy Eva Vozárová. Ministerstvo dopravy a výstavby tiež pripustilo, že v súvislosti s tvrdým brexitom môžu vzniknúť cestujúcim určité komplikácie so zdržaním na hraniciach spojené so zavedením kontrol. "Avšak to sú veci, ktoré z hľadiska našej kompetencie ovplyvniť nevieme, a predpokladáme, že sa to budú snažiť v čo najväčšej miere eliminovať," dodal odbor komunikácie rezortu dopravy.
Nemecká vláda znižuje odhad rastu HDP
19. 4. 2019
Podľa novej prognózy sa má hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku zvýšiť len o 0,5 percenta namiesto doteraz očakávaného jedného percenta. Vláda už na konci januára znížila svoj odhad z pôvodných 1,8 percenta.
K ďalšiemu zhoršeniu prognózy prinútil vládu hlavne pokles v spracovateľskom sektore. V budúcom roku však vláda už čaká oživenie a HDP má stúpnuť o 1,5 percenta. Minister hospodárstva Peter Altmaier uviedol, že na nemeckú ekonomiku majú nepriaznivý vplyv obchodné spory a neistota okolo odchode Británie z Európskej únie. Medzi domáce faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú rast, patrí zavedenie novej metodiky merania emisií a spotreby automobilov WLTP a neobvykle nízka hladina Rýna, ktorá spôsobila problémy v zásobovaní a produkcii v priemyselnom sektore, napísala agentúra Reuters. Zložitá situácia v zahraničnom obchode spôsobená hlavne politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa znamená, že hlavným pohonom ekonomického rastu Nemecka v tomto aj budúcom roku zrejme bude silný domáci dopyt, ktorému pomáha rekordne vysoká zamestnanosť, rast platov vyšší ako inflácia a nízke úroky z úverov.
Nemecký šéf diplomacie je proti ďalšiemu odkladu brexitu
17. 4. 2019
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas varoval Britániu, aby sa už nesnažila zmeniť októbrový termín odchodu z Európskej únie na neskôr, než je naplánované. Informovala o tom v utorok agentúra DPA citujúc vyjadrenia Maasa z rozhovoru, ktorý poskytol denníku The Financial Times.
"Do októbra sa (Briti) musia rozhodnúť, čo chcú," povedal Maas a dodal, že brexit nemôžu naťahovať celé desaťročie. Britských lídrov Maas takisto varoval, že žiadosť o ďalší odklad brexitu by mohla byť chápaná ako prosba o zotrvanie v EÚ. "Ďalšie predĺženie by mohlo vyslať signál, že v EÚ nakoniec plánujú zostať". Maas zdôraznil, že naďalej verí tomu, že britský parlament pred voľbami do Európskeho parlamentu predsa len podporí odchodovú dohodu, ktorú vyrokovala premiérka Theresa Mayová.
Poľsko prijme euro až vtedy, keď dosiahne úroveň Nemecka
15. 4. 2019
Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) hovorí euru "nie" a domnieva sa, že Varšava by mala prijať túto spoločnú menu až vtedy, keď bude ekonomika krajiny taká, akú má Nemecko. Vyhlásil to v sobotu líder PiS Jaroslaw Kaczynski, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Kaczynski mal prejav na straníckom zjazde v meste Lublin pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sú všeobecne vnímané ako skúška pre PiS a jej hlavných oponentov v nastávajúcich poľských všeobecných voľbách. "Hovoríme nie euru a nie európskym cenám. Jedného dňa euro prijmeme, pretože sme sa k tomu ako členský štát EÚ zaviazali, ale pristúpime k tomuto kroku až vtedy, keď to bude v našom záujme - keď dosiahneme úroveň HDP a kvalitu života, ktorá bude veľmi podobná tej v Nemecku," vyhlásil Kaczynski. PiS už predtým tvrdila, že Poľsko by sa nemalo ponáhľať do eurozóny, avšak tento argument teraz opakuje s cieľom prilákať viac podporovateľov pred voľbami, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo väčšina Poliakov je za členstvo krajiny v EÚ, v otázke zavedenia eura obyvateľstvo podľa prieskumov jednotné nie je. PiS momentálne podporuje 38,7 percenta voličov, kým Európskej koalícii (KE) by dalo hlas 36,2 percenta voličov, vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý pre rozhlasovú stanicu ZET uskutočnila spoločnosť IBRIS.