Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Británia zvyšuje financie na tvrdý brexit
2. 8. 2019
Británia urýchľuje prípravy na odchod z Európskej únie bez dohody, súčasťou čoho je aj vyčlenenie ďalších vyše 2 miliárd libier na opatrenia spojené s tvrdým brexitom. Ďalšie financie plánuje použiť na zvýšenie zásob liekov, prijatie väčšieho počtu colných úradníkov či zafinancovanie jednej z najväčších informačných kampaní za posledné desaťročia.
Britský premiér Boris Johnson prisľúbil, že ak Brusel nebude ochotný pristúpiť na novú brexitovú dohodu, je pripravený koncom októbra opustiť EÚ bez dohody. Minister financií Sajid Javid v tejto súvislosti informoval, že vláda plánuje posilniť pasové oddelenia, zaškoliť nových colných úradníkov a skvalitniť infraštruktúru v okolí prístavov. Investori varujú, že prípadný odchod Británie z EÚ bez dohody ovplyvní vývoj svetovej ekonomiky, stlačí Britániu do recesie, otrasie finančnými trhmi a výrazne oslabí pozíciu Londýna ako popredného medzinárodného finančného centra. Podľa stúpencov brexitu však odporcovia odchodu z EÚ preháňajú. Počítajú s určitými ťažkosťami, ktoré však podľa nich budú iba dočasné a v dlhodobom meradle bude na tom Británia podstatne lepšie, než keby v EÚ zostala. Dodatočné financie predstavujú 2,1 miliardy libier (2,29 miliardy eur). Z nich podľa agentúry Reuters 1,1 miliardy vyčlení vláda ihneď, ďalšiu miliardu budú môcť využiť jednotlivé vládne inštitúcie, ako aj úrady v Škótsku, Severnom Írsku a vo Walese neskôr podľa situácie.
Ekonomická nálada eurozóny sa zhoršuje
30. 7. 2019
Ekonomická nálada v eurozóne sa v júli podľa predpokladov ďalej zhoršila. Optimizmus sa vytráca z priemyslu, služieb, maloobchodu aj stavebníctva. Poklesla tiež inflačných očakávaní medzi spoločnosťami aj spotrebiteľmi. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Európska komisia.
Index ekonomickej nálady v 19 krajinách platiacich eurom klesol v júli na 102,7 bodu zo 103,3 bodu v júni a 105,2 bodu v máji. Z tohto trendu je zrejmé očakávanie hospodárskeho spomalenia. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters predpovedali zhoršenie na 102,6 bodu. Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi minulý týždeň naznačil uvoľňovanie menovej politiky pri oslabovanie hospodárskeho rastu a naznačil dokonca prehodnotenie inflačného cieľa ECB. Predstavitelia banky povedali agentúre Reuters, že zníženie úrokových sadzieb v septembri sa zdá byť isté, pravdepodobné sú tiež nákupy dlhopisov.
Tvrdý brexit ohrozuje existenciu britského automobilového priemyslu
29. 7. 2019
Viacero veľkých automobiliek varovalo pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mal brexit bez dohody na ich operácie. Tvrdý brexit ohrozuje výrobu áut vo Veľkej Británii, varoval v piatok (26. 7.) nového premiéra Borisa Johnsona britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT.
Odchod krajiny z Európskej únie (EÚ) bez dohody predstavuje pre britský automobilový priemysel existenčné nebezpečenstvo a riziko pre výrobu áut v Británii, uviedol SMMT. Johnson, ktorý tento týždeň zasadol do premiérskeho kresla, zintenzívňuje prípravy na neriadený brexit, aj keď podľa vlastných slov dúfa v dosiahnutie dohody s EÚ. „Sme vysoko integrovaní s Európou a brexit bez dohody bude mať za následok vysoké colné náklady a rozvrat, čo ohrozí produkciu, a tiež ešte viac zníži dôveru investorov v Britániu,“ uviedol v liste Johnsonovi šéf SMMT Mike Hawes. „Brexit bez dohody predstavuje existenčné ohrozenie nášho odvetvia.“ Viacero veľkých automobiliek varovalo pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mal brexit bez dohody na ich operácie. Nové clá a byrokracia by narušili ich logistické a produkčné reťazce. Zástancovia brexitu tvrdia, že Nemecko, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, a ktoré do Británie vyváža stovky tisíc áut ročne, urobí všetko preto, aby tento obchod ochránilo.
ECB sadzby nezmenila
26. 7. 2019
Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Signalizovala však ďalšie uvoľňovanie. Rada guvernérov na svojom štvrtkovom zasadnutí ponechala kľúčový úrok na rekordnom minime nula percent. Sadzba na jednodňové refinančné operácie zostáva na 0,25 percenta a depozitná sadzba na -0,40 percenta.
Rada guvernérov vo svojom vyhlásení uviedla, že sadzby zostanú na aktuálnej úrovni minimálne do konca 1. polroka 2020, v každom prípade dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie pokračovania trvalého smerovania tempa rastu spotrebiteľských cien k inflačnému cieľu ECB. ECB sa snaží dosiahnuť v strednodobom horizonte medziročnú mieru inflácie tesne pod dvoma percentami. Rada guvernérov takisto zdôraznila potrebu zachovať dlhší čas vysoký stupeň akomodácie v nastavení menovej politiky, keďže aktuálna aj očakávaná inflácia zostáva pod inflačným cieľom ECB. Rada bude konať, ak strednodobé inflačné vyhliadky budú naďalej zaostávať za jej cieľom, a je pripravená zmeniť nastavenie všetkých svojich nástrojov tak, aby zabezpečila trvalý vývoj tempa rastu spotrebiteľských cien smerom k inflačnému cieľu banky. ECB tiež uviedla, že sa bude snažiť nájsť spôsob, ako utlmiť vplyv negatívnych úrokových sadzieb na banky.