Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska mena voči doláru posilnila
26. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny vo štvrtok ráno vzrástol, naďalej sa však pohybuje pod hranicou 1,10 eura za americký dolár. Euro sa ráno predávalo po 1,0959 dolára, teda o niečo vyššie ako v stredu večer. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v stredu referenčný kurz na 1,0982 dolára za euro.
Vývoj na devízovom trhu vo štvrtok ráno bol reakciou na stredajšie oslabenie, keď euro dočasne padlo až na 1,0942 dolára za euro. Dôvodom bolo posilňovanie sa dolára, ktoré, naopak, tlačilo na pokles kurzu eura. Spustenie konania smerujúceho k tzv. impeachmentu prezidenta Donalda Trumpa uprostred týždňa zneistilo investorov, preto sa zvýšil dopyt po bezpečných aktívach, medzi ktoré patrí aj dolár. Vo štvrtok by sa mohli o nové impulzy postarať makroekonomické údaje. Popoludní sa očakáva správa o raste ekonomiky USA v druhom kvartáli.
Britské firmy opúšťajú český trh
25. 9. 2019
Záujem britských podnikateľov o biznis v Česku ďalej klesá. V súčasnosti v Českej republike podniká 4694 firiem s britskými vlastníkmi, čo je o 5 % menej než v roku 2018.
Vyplýva to zo štatistík poradenskej spoločnosti Bisnode, ktoré zverejnil server e15.cz. Objem britského kapitálu upísaného v základnom imaní českých firiem je však podľa zistení Bisnode na maxime. Najvýraznejší rast počtu britských firiem zaznamenalo Česko tesne pred a po referende o brexite, teda v období, keď sa podnikatelia pripravovali na možné dôsledky rozhodnutia o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Historické maximum dosiahli v marci minulého roka a odvtedy počet firiem s britskými vlastníkmi takmer neustále klesá.
Európske automobilky varujú pred brexitom bez dohody
23. 9. 2019
Zväz európskych výrobcov áut ACEA a kľúčové národné zväzy automobilového priemyslu varovali pred "katastrofickými dôsledkami" brexitu bez dohody. ACEA, Európska asociácia dodávateľov pre automobilový priemysel (CLEPA) rovnako ako 21 národných zväzov automobilového priemyslu vydali v nedeľu zriedkavé spoločné vyhlásenie, v ktorom dôrazne varovali pred negatívnymi vplyvmi brexitu bez dohody na "jedny z najhodnotnejších ekonomických aktív Európy".
Pod vyhlásenie sa podpísali napríklad nemecký zväz automobilového priemyslu VDA, zväz francúzskych výrobcov áut CCFA alebo britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT. Šéfovia európskeho automobilového priemyslu varovali, že dôsledky neriadeného brexitu pre sektor by boli vážne. "Odchod Veľkej Británie z EÚ bez dohody by odštartoval rozsiahlu zmenu obchodných podmienok, pričom by hrozilo, že clá vo výške miliárd eur ovplyvnia preferencie spotrebiteľov a ceny na oboch stranách Lamanšského prielivu," uvádza sa vo vyhlásení. Obchodné bariéry poškodia výrobný model odvetvia, pričom náklady len na 1-minútové zastavenie výroby v Británii predstavujú podľa vyhlásenia 54.700 eur.
EÚ by mala súhlasiť s predĺžením brexitu, iba ak má Londýn plán
20. 9. 2019
Európska únia by nemala súhlasiť s ďalším predĺžením brexitu, pokiaľ Británia nepodloží takúto požiadavku návrhom, ako vyriešiť situáciu, ktorá je dlhodobo na „mŕtvom bode“.
Generálny riaditeľ BDI (Zväz nemeckého priemyslu) Joachim Lang v Berlíne razantne vyhlásil, že akékoľvek možnosť odkladu bez jasného plánu neprichádza do úvahy.
Ak britská vláda predloží ďalšiu žiadosť o predĺženie termínu brexit podľa článku 50 európskych zmlúv, musí byť zrejmé, ako sa Londýn chce vyhnúť „no-deal“ brexitu bez akýchkoľvek následkov. V takom prípade by mal odklad termínu zmysel, v opačnom prípade by tento krok zvýšil všeobecnú obchodnú neistotu. Britská vláda Borisa Johnsona očividne nemá v pláne zabrániť „no-deal“ brexitu. Preto spoločnosti reálne nemajú inú možnosť ako sa reálne pripravovať na scenár, že Británia 31. októbra vystúpi z EÚ bez dohody. Pre nemecké spoločnosti by takýto výsledok bol jednoznačne najhorším scenárom a mohol by tento rok spomaliť tempo rastu takmer na nulu. Nemecká vláda zatiaľ očakáva, že ekonomika porastie o 0,5 percenta, čo aj pri tomto scenári predstavuje výrazné spomalenie oproti minuloročnej expanzii 1,5 percenta.