Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Euroskupina má nového šéfa
10. 7. 2020
Írsky minister financií Pascal Donohoe bol dnes zvolený za predsedu Euroskupiny, vplyvného orgánu zloženého z 19 ministrov financií krajín platiacich eurom. Štyridsaťpäťročný konzervatívny politik nahradí odstupujúceho portugalského ministra financií Mária Centena v čase, keď ministrov čaká rozhodovanie o podrobnostiach balíka na pomoc úniovým ekonomikám, ktorý navrhla Európska komisia.
Za favoritku hlasovania bola označovaná španielska ministerka hospodárstva Nadia Calviňová. Donhoe však dokázal získať na svoju stranu väčšinu z 19 ministrov, ktorí ho zvolili v tajnom hlasovaní. Donohoe uspel v konkurencii Calviňovej a svojho luxemburského kolegu Pierra Gramegna. Podporu mu pred tajným hlasovaním sľúbila Európska ľudová strana, ktorej členom je viac ako tretina ministrov financií eurozóny.
Čaká nás šiesty najväčší prepad v Únii
8. 7. 2020
Na jar mohli ekonómovia iba hádať, v lete už sú múdrejší. A budúcnosť našej ekonomiky vidia horšie. Európska komisia predstavila svoju letnú prognózu, v ktorej pokles HDP Slovenska vyrátala na deväť percent. V máji pritom ešte čakala menej než sedempercentný pokles.
„Ekonomický rast a ochrana pracovných miest musí byť pre vládu absolútnou prioritou,“ komentoval tieto čísla ekonomický expert strany Za ľudí a člen Ekonomického krízového štábu Tomáš Meravý. Vyzdvihol, že s prepadom o deväť percent je Slovensko šiesta najhoršia krajina v Európskej únií.
Smutné víťazstvo v tomto rebríčku patrí Taliansku s avizovaným prepadom o 11,2 percenta.
Domáci ekonómovia pritom tohtoročný vývoj ekonomiky hodnotia ešte horšie. Analytici z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií to vidia na pokles o 9,8 percenta a tí z centrálnej banky až na 10,3.
Dôvody tohto poklesu však vysvetľujú podobne. Koronakríza si vyberie svoju daň najmä na našom na export zameranom automobilovom priemysle. Budúci rok by sme už podľa Európskej komisie mali rásť, konkrétne o 7,4 percenta. Na pôvodnú trajektóriu sa však tak skoro nedostaneme.
Ochrana pred legalizáciou trestnej činnosti
8. 7. 2020
Hlavným cieľom návrhu novely zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice, ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. 11. 2020.
Predložený návrh reviduje existujúce pravidlá zamerané na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu a jeho cieľom je vo všeobecnosti zlepšiť prístupnosť k registru konečných užívateľov výhod prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi, monitorovať neobvyklé obchodné operácie vykonávané prostredníctvom virtuálnej meny a sprecizovať postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi členských štátov potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu.
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, navrhuje sa medzi povinné osoby zaradiť subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Z dôvodov právnej istoty sa navrhuje doplnenie definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny. Navrhovaná úprava si v tejto súvislosti vyžiada aj zmenu zákonov uvedených v ďalších článkoch návrhu zákona.
Mal by sa rozšíriť okruh politicky exponovaných osôb o osoby s celoštátnym alebo regionálnym významom, na základe čoho sa medzi politicky exponované osoby budú zaraďovať napr. predstavitelia územnej samosprávy, resp. funkcionári prokuratúry. Pre zjednodušenie procesu identifikácie politicky exponovaných osôb sa tiež zavádza povinnosť vytvoriť a viesť oficiálny zoznam významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý bude verejne dostupný na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky.
04.07.2020, 17:21 Koronavírus povedie k zásadným zmenám ekonomiky
6. 7. 2020
Hospodárska kríza vyvolaná pandémiou choroby Covid-19 povedie k zásadným zmenám svetovej ekonomiky, ktoré budú zahŕňať zvýšenie dôrazu na ekológiu a digitalizáciu a tiež transformáciu systému práce.
Uviedla to dnes podľa agentúry AFP šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová. Dodala, že Európa sa v tejto súvislosti nachádza v "skvelej pozícii", a poukázala okrem iného na vedúce postavenie kontinentu v oblasti ekologických inovácií. "(Táto kríza) je akcelerátorom transformácie, ktorá sa už v našich ekonomikách skrývala," povedala šéfka ECB na ekonomickej videokonferencii v Paríži.