Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Brexit bez dohody môže stáť britskú ekonomiku trikrát viac ako pandémia
25. 9. 2020
Brexit bez dohody môže byť pre britskú ekonomiku z dlhodobého hľadiska trikrát nákladnejší ako pandémia nového koronavírusu. Upozornila na to nová štúdia britského think-tanku UK in a Changing Europe (Británia v meniacej sa Európe).
Podľa nej politické a ekonomické dôsledky pandémie pravdepodobne zmiernia alebo skryjú zlyhanie pri zabezpečení obchodnej dohody s Európskou úniou (EÚ). V správe sa ďalej uvádza, že absencia nových formálnych obchodných vzťahov s Bruselom bude v krátkodobom časovom horizonte zlou správou pre ekonomiku, ktorá musí zápasiť s dôsledkami pandémie nového koronavírusu, a v dlhodobom ju zasiahne viac zdravotná kríza.
Ekologická poľnohospodárska výroba
23. 9. 2020
Cieľom nového zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je určiť príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách.
Zákonom sa majú ustanoviť orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nový zákon súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií a označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby, uvedeným v prílohe zákona.
Žiadatelia o vykonanie vstupného preverenia, žiadatelia o registráciu ekologickej poľnohospodárskej výroby v registri prevádzkovateľov, prevádzkovatelia ekologickej poľnohospodárskej výroby, inšpekčné organizácie, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.
Návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave.
Zákon teda upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, t. j. jednak ústredného orgánu, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a jednak príslušného orgánu, ktorým je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Upravujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa aj výkon vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ktoré má slúžiť na preverenie predpokladov dotknutého žiadateľa na to, aby mohol požiadať o zápis do registra prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Podrobne sa upravuje vedenie registra prevádzkovateľov, registra inšpekčných organizácií, výkon úradnej kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby u prevádzkovateľov, práva a povinnosti inšpekčných organizácií, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby tak, ako to umožňuje nariadenie (EÚ) 2018/848. Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sankcie za ich spáchanie na účely vynútenia pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovených právne záväznými aktmi EÚ a týmto zákonom.
Poskytovanie informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru
23. 9. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru schválený 17. 9. 2020, sa má zabezpečiť taká úprava, aby odrážala aktuálny stav ako aj zmeny, ktoré prinieslo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).
Jednou zo zmien, ktoré prináša nariadenie (EÚ) 2019/515 je možnosť hospodárskeho subjektu vydať dobrovoľné vyhlásenie o vzájomnom uznávaní na účely jednoduchšieho uplatnenia pravidla vzájomného uznávania v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom plánuje sprístupniť výrobok, ktorý nie je regulovaný harmonizovanými právnymi predpismi Európskej únie avšak, ktorý už bol uvedený na trh v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v súlade s požiadavkami, ktoré sa na neho v danom členskom štáte vzťahujú. Zmena § 10 vyplýva z potreby aplikačnej praxe doplniť orgány štátnej správy ako aj iné subjekty súkromného sektora medzi oznamovacie subjekty, ktoré rovnako ovplyvňujú a rozhodujú o vzniku prekážok voľného pohybu tovaru na území Slovenskej republiky a ktoré môžu viesť k vážnemu narušeniu voľného pohybu tovaru.
Zákon upravuje práva a povinnosti úradu a orgánu samosprávy pri poskytovaní informácií o prekážke voľného pohybu tovaru podľa nariadenia Rady (ES) č. 2679/98 zo 7. decembra 1998 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi a práva a povinnosti úradu a zodpovedného orgánu pri oznamovaní návrhu technického predpisu na medzinárodnej úrovni podľa Dohody o technických prekážkach obchodu a Dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení.
Banky pod dohľadom ECB dostanú úľavu 73 miliárd eur
18. 9. 2020
Európska centrálna banka vo štvrtok poskytla bankám v eurozóne úľavu v hodnote 73 miliárd eur v podobe zmiernenia kľúčovej kapitálovej požiadavky, aby im pomohla udržať tok úverov počas pandémie nového koronavírusu.
Celkovo 115 bánk v euroregióne, na ktoré priamo dohliada ECB, bude môcť dočasne do konca júna 2021 vylúčiť časť zo svojej zadlženosti voči centrálnym bankám z výpočtu svojho ukazovateľa leverage ratio. Podľa ECB toto vylúčenie zvýši tzv. pákový pomer (leverage ratio) o približne 0,3 percentuálneho bodu, čo na základe ostatných dostupných údajov z konca marca predstavuje zhruba 73 miliárd eur. „Situácia vyvolaná pandémiou nového koronavírusu ovplyvnila všetky ekonomiky eurozóny bezprecedentným a hlbokým spôsobom,“ uviedla ECB, podľa ktorej táto situácia „vyústila do pretrvávajúcej potreby vysokého stupňa prispôsobenia menovej politiky“.