Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske akcie v piatok rástli
23. 11. 2020
Európske akciové trhy v piatok vzrástli. Podporili ich vyhliadky na účinnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aj keď lídri Európskej únie nedosiahli žiadny pokrok pri riešení sporu o odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur ani na rokovaniach s Britániou o obchode.
V uplynulých dňoch však farmaceutické spoločnosti Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford a AstraZeneca oznámili pozitívne výsledky testov novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Aj ďalšie veľké indexy si pripísali rast, napríklad paneurópsky Stoxx 600 stúpol o 0,52 percenta, londýnsky FTSE 100 o 0,27 percenta, francúzsky CAC 40 o 0,39 percenta a švajčiarsky SMI o 0,05 percenta. Spomedzi ostatných európskych trhov si pripísali väčšie alebo mierne zisky Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Turecko. Ruský akciový trh zaznamenal len veľmi mierny, zanedbateľný rast, zatiaľ čo rakúsky a grécky stagnovali.
V
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile
20. 11. 2020
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile. Maďarsko s Poľskom získali v protieurópskom ťažení ďalšieho spojenca – Slovinsko. Naši susedia pohrozili zablokovaním spoločného európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 spolu s plánom obnovy ešte v pondelok, teraz sa k nim pridáva aj dvojmiliónová alpská krajina.
„Len nezávislý súdny orgán dokáže rozhodnúť, čo je vláda práva, a nie politická väčšina,“ napísal slovinský premiér Janez Janša v liste, ktorý adresoval predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Dôvodom skepsy troch krajín je to, že Únia využívanie prostriedkov z oboch fondov podmienila princípom dodržiavania právneho štátu. Finančný plán spolu za 1,8 bilióna eur, ktorý politici schválili ešte v júli, sa tak otriasa v základoch. Náš južný sused sa obáva toho, že by musel prijať európske podmienky migrácie. „Po prijatí súčasného návrhu by neexistovala žiadna prekážka v prepojení vyplácania fondov členským krajinám s podporou imigrácie a vo vydieraní krajín, ktoré sa stavajú proti nej,“ uviedol maďarský premiér Viktor Orbán vo vyhlásení, ktoré zverejnila agentúra MTI.
V
Koniec predaja benzínových a naftových áut v roku 2030
16. 11. 2020
Britský premiér Boris Johnson plánuje budúci týždeň oznámiť zákaz predaja nových áut na benzín a naftu od roku 2030, teda o päť rokov skôr, než sa pôvodne plánovalo. Informoval o tom dnes denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje z prostredia priemyslu a vlády. Hovorca Downing Street odmietol vec komentovať.
Británia najprv plánovala ako súčasť snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov zakázať predaj nových vozidiel na benzín a naftu od roku 2040. Vo februári Johnson termín posunul na rok 2035. Britský ekonomický denník napísal, že britský premiér má teraz v úmysle lehotu znova priblížiť. Na rok 2030 ju údajne posunie v prejave o zelenej politike budúci týždeň. Podobne o veci informoval bez uvedenia zdrojov tiež spravodajský web BBC. Nový harmonogram nebude podľa Financial Times zrejme platiť pre niektoré hybridné automobily, ktoré kombinujú elektrický a fosílny pohon. Tie sa budú môcť predávať do konca roka 2035.
V
Slovensko porastie rýchlejšie ako Európska únia
6. 11. 2020
Hospodársky rast Slovenska bude v najbližších dvoch rokoch o niečo rýchlejší ako celkovo v 19-člennej eurozóne alebo 27-člennej EÚ. Naznačili to vo štvrtok zverejnené jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie (EK). Podľa ekonomických predpovedí exekutívy EÚ ekonomika eurozóny sa tento rok prepadne až o 7,8 percenta a ekonomika SR o 7,7 percenta. Zároveň miera hospodárskeho rastu v rokoch 2021 a 2022 vyzerá byť slabšia, ako sa doteraz predpokladalo, čo platí tak pre EÚ ako celok, ako aj pre eurozónu.
Ak v roku 2021 hospodársky rast v eurozóne bude na úrovni 4,2 percenta a v EÚ na úrovni 4,1 percenta, v prípade Slovenska sa odhaduje 4,7-percentný rast. V roku 2022 by ekonomika eurozóny a aj EÚ mala zhodne narásť o 3 percenta, avšak v prípade Slovenska sa rast odhaduje na 4,3 %. Prognózy EK naznačili, že ak Slovensko tento rok ukončí s dvojpercentnou infláciou, tá by na budúci rok mala medziročne klesnúť o 0,7 percenta a v roku 2022 sa vyšplhá na úroveň 1,4 percenta.
V