Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Oceliari sa môžu mať lepšie, pomôcť však musí Brusel
26. 5. 2021
Kolísavý dopyt ovplyvnený pandémiou, lacná konkurencia z Ázie, ochrana hraníc či rekordné ceny emisných povoleniek. To všetko sú faktory, ktorým musia čeliť európski producenti ocele vrátane košickej U. S. Steel.
Práve tlak na znižovanie uhlíkovej stopy je dôvod, prečo americké vedenie spoločnosti trápi budúcnosť našej najväčšej huty. Tá v poslednom období vysielala zmiešané signály. V minulom roku musela prepúšťať, odstaviť jednu časť výroby a vykázala zisk deväť miliónov dolárov. Následne sa situácia stabilizovala, ožil dopyt a s ním prišiel aj dôvod na opätovný štart prevádzky tretej vysokej pece. Okrem toho sa začalo dariť aj finančne. Len za prvý kvartál totiž dokázala vygenerovať zisk pred zdanením na úrovni 105 miliónov dolárov.
V
Kríza sa ešte neskončila, ECB musí ponechať kohútiky s naplno otvorené
26. 5. 2021
Európska centrálna banka (ECB) musí zatiaľ ponechať svoje kohútiky s peniazmi naplno otvorené, pretože ekonomika eurozóny aj napriek pokroku pri očkovaní stále zápasí s pandémiou nového koronavírusu.
Keď budú guvernéri na najbližšom zasadnutí 10. júna hodnotiť tempo nákupov núdzových dlhopisov, ekonomika regiónu už bude na tom lepšie.
Počet nových prípadov ochorenia COVID-19 v bloku totiž klesá a počet zaočkovaných stúpa. Ale Sturnaras upozornil, že zotavovanie hospodárstva zostáva krehké.
A hoci inflácia naberá tempo, nie sú k dispozícii dôkazy, že si ho v dohľadnej budúcnosti udrží. Je tak príliš skoro na to, aby ECB spomalila nákupy dlhopisov.
„Samozrejme, došlo k zrýchleniu očkovania, ale stále existujú cestovné obmedzenia, takže nemôžem povedať, že sme už vyšli z lesa,“ poznamenal Sturnaras, ktorý je tiež guvernérom gréckej centrálnej banky.
Vzhľadom na to, že podľa prognózy sa má inflácia v eurozóne v nadchádzajúcich rokoch udržať pod 2-percentným cieľom ECB, Stournaras podporil pokračovanie nákupu dlhopisov v rámci programu Pandemic Emergency Purchase Program (PEPP) v hodnote 1,85 bilióna eur v doterajšom tempe.
„V súčasnosti nevidím dôvod na akékoľvek zmeny (v tempe PEPP),“ uviedol.
ECB zvýšila nákupy v polovici marca a odvtedy sa pohybujú na úrovni 80 miliárd eur mesačne. A hoci aj prezidentka ECB Christine Lagardová naznačila, že je príliš skoro na diskusiu o ukončení mimoriadnych opatrení, niektorí konzervatívni členovia Rady guvernérov ECB ich chcú obmedziť.
Podľa Sturnarasa však čas upustiť od programu PEPP, ktorý má trvať minimálne do marca 2022, ešte nenastal.
V
Sulík rokoval o eurofondoch
21. 5. 2021
Ministerstvo hospodárstva chce do konca tohto rozpočtového obdobia vyčerpať všetky eurofondy.
Po štvrtkovom rokovaní s predsedami vyšších územných celkov v Ružomberku o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Na stretnutí sa hovorilo o získavaní regionálnych investícií, ale aj o spolupráci pri čerpaní eurofondov v novom programovom období.
Šéf rezortu hospodárstva zdôraznil, že čerpanie eurofondov nie je vždy jednoduché. Pomôcť podľa neho dokáže okrem jasne nastavených pravidiel najmä informovanosť.
"Je si čo povedať. Ide o to, aby sme lepšie čerpali eurofondy, ale aj aby župani mali informácie o priemyselných parkoch, ktorým sa ministerstvo dosť intenzívne venuje. Takisto k investičnej pomoci, ktorú chceme smerovať najmä na východ a do najmenej rozvinutých okresov. Tiež je aktuálnou témou plán obnovy," povedal Sulík.
V ďalšom rozpočtovom období, keď začne platiť tzv. partnerská dohoda, má MH ambíciu vyčerpať pridelené eurofondy ako prvé. "Čím skôr fondy vyčerpáme, tým skôr môžu z nich urobené investície začať vyvíjať pozitívne účinky. O to viac to pomôže ľuďom," dodal minister hospodárstva.
Šéf združenia samosprávnych krajov SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič povedal, že takéto stretnutie vítajú. Podotkol, že dostali nemalú úlohu – vypracovať integrované územné stratégie, ktoré sú kľúčom na čerpanie regionálnych peňazí.
V
Česká koruna posilňuje, euro je na ročnom minime
21. 5. 2021
Česká koruna posilňuje, pričom kurz eura sa voči nej dostal na ročné a dolár dokonca na dvojročné minimum.
Podľa českých ekonómov sa dá očakávať, že bude posilňovať ešte viac, a to najmä v dôsledku zlepšujúcej sa epidemiologickej situácie, ako aj plánovaného zvýšenia úrokových sadzieb Českou národnou bankou.
Kurz eura sa v stredu pohyboval okolo 25,47 koruny za euro, čo je najnižšia hodnota za posledný rok. V prípade amerického dolára kurz dosahoval 20,86 koruny za dolár, čo bola najnižšia hodnota za posledné dva roky.
Dôvodom posilňovania koruny je niekoľko. "Počas pandémie sme boli svedkami toho, že kurz koruny sa prepadal. Na trhoch panovala neistota a investori sa sťahovali do silnejších mien. S vakcináciou sa však teraz táto neistota začína strácať a investori sa opäť vracajú aj na menšie trhy, ako je ten český," citoval hlavného ekonóma BH Securities Štěpána Křečka server iDnes.cz.
V