Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Českí politici si polepšia. Platy im stúpnu o stovky eur
20. 9. 2021
Českým poslancom a senátorom vzrastie od januára mesačný plat o 5500 korún (217 eur). Ministri si polepšia o 10 500 korún (415 eur) mesačne, prezident o takmer 18-tisíc korún (711 eur). S odvolaním sa na najnovšie dáta štatistikov o tom v sobotu informovala Česká televízia.
Platy ústavných činiteľov nadviazali na priemernú mzdu v českej ekonomike a rastú na rozdiel od platov učiteľov, policajtov či hasičov automaticky. Premiér Andrej Babiš (ANO) navrhol v lete platy politikov zmraziť, poslanci sa ale zákonom odmietli zaoberať. Okrem iného s argumentom, že ho premiér predložil neskoro.
V
Európska centrálna banka mierne spomalí nákupy dlhopisov
10. 9. 2021
Európska centrálna banka spomalí nákupy dlhopisov, ktorými sa snaží podporovať hospodársky rast v eurozóne zasiahnutej pandémiou choroby covid-19. Rada guvernérov ECB na svojom dnešnom zasadnutí rozhodla, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma štvrťrokmi znížia mesačné nákupy dlhopisov v rámci núdzového pandemického programu označovaného PEPP, konkrétne čísla však vo svojej správe neuviedla. Doteraz ECB kupovala dlhopisy tempom zhruba 80 miliárd eur mesačne.
Pozornosť trhov sa teraz zameria na tlačovú konferenciu prezidentky ECB Christine Lagardeovej. Na nej by mala predstaviť aj nový odhad rastu a inflácie.
"Rada guvernérov usudzuje, že priaznivé podmienky financovania je možné zachovať pri mierne pomalšom tempe čistých nákupov aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupov než v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch," uviedla centrálna banka. Tá celkovo na nákupy v rámci programu PEPP vyčlenila 1,85 bilióna eur a očakáva, že v nákupoch bude pokračovať najmenej do marca 2022.
Analytici v ankete agentúry Reuters očakávali, že ECB zníži nákupy dlhopisov v najbližších troch mesiacoch na 60 až 70 miliárd eur.
Centrálna banka zároveň potvrdila svoj dlhodobý sľub, že posilní stimulačné opatrenia, ak sa situácia na trhoch zhorší a finančné podmienky to budú vyžadovať. "Rada guvernérov je pripravená všetky svoje nástroje podľa potreby upraviť, aby zabezpečila stabilizáciu inflácie v strednodobom horizonte na cieľovej úrovni dvoch percent."
Hlavná úroková sadzba zostáva ďalej na nule. Nákupy aktív v rámci programu APP sa tiež nemenia a budú pokračovať tempom 20 miliárd eur mesačne.
V
Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa výrazne zhoršila
8. 9. 2021
Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa v septembri opäť znížila, pokles vykázala už štvrtý mesiac za sebou. Investorov znepokojujú problémy v dodávateľských reťazcoch. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky dnes zverejnil nemecký inštitút ZEW.
Index dôvery sa znížil na 26,5 bodu z augustových 40,4 bodu. Pokles tak bol výraznejší, než očakávali analytici. Tí v ankete agentúry Reuters septembrovú hodnotu index odhadovali v priemere na 30 bodov.
"Očakávania sa v septembri opäť výrazne zhoršili. Hoci odborníci na finančný trh očakávajú ďalšie zlepšovanie ekonomickej situácie v najbližších šiestich mesiacoch, predpokladaný rozsah a dynamika tohto zlepšovania zaznamenali značný pokles," uviedol prezident ZEW Achim Wambach.
"Globálny nedostatok čipov v automobilovom sektore a nedostatok materiálov v stavebnom sektore viedli k výraznému zhoršeniu vyhliadok pre zisky v týchto odvetviach," dodal.
Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe. Hrubý domáci produkt Nemecka sa v druhom štvrťroku zvýšil o 1,6 percenta po dvojpercentnom poklese v prvom kvartáli.
V
Rast českej ekonomiky vyzerá dobre, horšie je to s vysokou infláciou
6. 9. 2021
Od hospodárskej prognózy OECD v máji 2021 ubehlo už dostatok času na to, aby sa dali predikcie porovnať s realitou. Z dát sa zatiaľ zdá, že Česká republika by nemala mať problémy s tempom oživenia hospodárstva, ale bude sa musieť vysporiadať so silnou infláciou. Inak povedané, Česko sa musí vysporiadať s podobnou situáciou ako Slovensko.
Prognóza, ktorú OECD zverejnila v máji 2021, očakávala, že tempo rastu českého HDP sa v tomto roku zvýši na 3,3 percenta a v roku 2022 narastie na 4,9 percenta . V správe sa uvádzalo, že medzi dôvodmi tohoto - v porovnaní s odhadmi iných krajín EÚ - pomalého hospodárskeho oživenia bude patriť výrazné šírenie koronavírusu, vysoká miera úmrtí na toto ochorenie (v porovnaní s ostatnými krajinami OECD) a pomalé tempo očkovania v krajine.
V správe sa ďalej uvádzalo, že hospodárske oživenie sa zintenzívni po rozšírení očkovania obyvateľstva a uvoľnení súvisiacich pandemických opatrení. Vyšší zahraničný dopyt by zase podľa OECD mal prispieť k zrýchleniu vývozu. Zamestnanosť mala podľa OECD mierne klesnúť, najmä v dôsledku zrušenia štátnej pomoci a možného nárastu počtu bankrotov. Očakávalo sa, že inflácia sa bude pohybovať medzi dvoma a tromi percentami.
V