Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Twitter hľadá inovatívne formy reklamy
15. 9. 2009
Twitter, najrýchlejšie rastúca mikro-blogová služba, hľadá spôsob, ako začať zarábať peniaze. V súlade so zámerom predávať reklamný priestor upravila minulý týždeň vo štvrtok podmienky poskytovania služby. Klasické bannery však predávať nechce, ale hľadá inovatívne formy reklamy.
Nové podmienky používania služby Twitter okrem reklamy prinášajú i zmeny v definovaní vlastníctva, API - aplikácie a SPAMu.
Po dvoch rokoch od svojho založenia teda Twitter vstupuje do fázy, kedy by mal začať prinášať zisk. Služba, ktorá svojim používateľom ponúka možnosť zdieľať neobmedzené množstvo správ v rozsahu 140 znakov, začne predávať reklamný priestor.
Pod otvorenými dverami zakladateľ Twitter myslel zavrhnutie klasického konceptu bannerovej reklamy a skúmanie možností, ako vytvárať relevantné prepojenia medzi užívateľmi Twitteru s obchodnou pridanou hodnotou.
Ak má zostať služba i naďalej bezplatnou pre jej používateľov, prechod k reklame je nevyhnutný. Twitter podľa comScore dosiahol v júni 2009 návštevnosť 44,5 mil. unikátnych prístupov.
Niektorí analytici sú však skeptickí a tvrdia, že reklama na sociálnych sieťach neprináša takú pridanú hodnotu ako v prípade tradičných portálov a webových stránok. Problémom je najmä postoj objednávateľov reklamy, z ktorých mnohí majú k myšlienke, že by sa ich logo alebo značka mali objavovať síce pri kontextovo relevantnom, ale predsa užívateľsky tvorenom obsahu, ktorý je nepredvídateľný a niekedy voči značke i potenciálne ofenzívny, rezervný postoj.
Iná skupina analytikov na druhej strane zdôrazňuje, že používatelia sociálnych médií na nich trávia veľkú časť svojho voľného času, čo vytvára príležitosť pre reklamu.
Hedge fondy sa chcú vyhnúť regulácii EÚ
11. 9. 2009
V snahe vyhnúť sa regulácii správcovia hedge fondov zakladajú vlastné investičné fondy. Začínajú vytvárať nový typ fondov, ktorý nespadá pod nové pravidlá prijaté Európskou úniou.
Európske hedge fondy, ktoré zhodnocujú peniaze odvážnych a bonitných investorov aj prostredníctvom radu rizikových operácií, sa snažia vyhnúť regulácii Európskej únie. Prišli na to, že ak vytvoria iný druh fondov, obmedzenia sa ich nedotknú.
Londýnska spoločnosť Cheyne Capital a spoločnosť Man Group sa rozhodli vytvoriť vlastné investičné fondy, ktoré budú podľa európskych pravidiel spadať pod Podniky kolektívneho investovania cenných papierov (PKIPCP). Investičné fondy PKIPCP boli vytvorené pre drobných investorov.
Fondu Správcovskej spoločnosti stačí zaregistrovať sa v jednej krajine a následne ho môže ponúkať vo všetkých štátoch únie. Tohto typu fondov sa pripravovaná regulácia netýka. Na rozdiel od hedge fondov sa budú nové fondy musieť viac otvoriť aj menším investorom.
Brusel od hedge fondov žiada predovšetkým viac transparentnosti. Predstavitelia fondov sa tomu bránia a tvrdia, že ak budú musieť pravidelne zverejňovať, kam investujú a aké riziko je s tým spojené, prídu o svoje know-how, ktoré ich odlišuje od konkurentov. Po zverejnení prvých návrhov regulácie uvažovali viaceré fondy, že sa presťahujú z krajín Európskej únie do nečlenských štátov, napríklad do Švajčiarska.
Sťahovanie fondov by najviac postihlo Veľkú Britániu. Londýnske firmy spravujú asi 80 % všetkých peňazí, ktoré v hedge fondoch majú Európania. Predstavitelia kráľovstva i mesta preto v Bruseli viackrát lobovali za zmiernenie nových pravidiel. Celkovo spravujú európske hedge fondy asi 300 miliárd eur.
Bankári bránia svoje odmeny
10. 9. 2009
Bankári svoj systém odmeňovania bránia a politickým lídrom odkazujú, že ich prémie krízu nespôsobili. Ale sú aj takí, ktorí si vinu priznávajú.
Výkonný manažment skupiny Credit Suisse Group AG, Morgan Stanley a Deutsche Bank AG spoločne vyhlásili, že svetový finančný systém potrebuje reformu. Napriek tomu bránia svoju kultúru odmeňovania, o ktorej kritici hovoria, že bankárov vedie k podstupovaniu priveľkého rizika.
Vo Frankfurte sa uskutočnila konferencia, na ktorej sa stretla celá bankárska elita. Podľa zástupcu Credit Suisse systém odmeňovania sám o sebe krízu nespôsobil. Zástupca Deutsche Bank vyhlásil, že banky si nemôžu dovoliť, aby prišli o svojich „hviezdnych“ zamestnancov a upozornil, že vojna „o talenty" je v plnom prúde.
Banky reagujú na zvyšujúci sa tlak zo strany regulátorov, centrálnych bánk a vlád. Svojimi opatreniami chcú zabrániť znárodňovaniu finančných gigantov. Tŕňom oku sú už dlhší čas odmeny, ktoré bankári dostávajú za svoje aktivity. Vidina väčšieho zárobku ich ženie k tomu, aby podstupovali obrovské riziká.
Bankári vo svojom stanovisku však nie sú jednotní. Zástupca z Erste Group Bank AG sa domnieva, že vysoké prémie bankárov boli čiastočne zodpovedné za krízu a výkonná moc finančných inštitúcií musí rešpektovať znechutenie verejnosti.
Podobne zmýšľa aj zástupca HSBC. Bankári aj podľa neho urobili veľa prešľapov. Ciele, ktoré treba dosiahnuť na získanie prémií boli nastavené zle a nemyslelo sa na dlhodobé dôsledky.
Na víkendovom stretnutí skupiny krajín G20 ministri financií a guvernéri centrálnych bánk navrhli regulačný rámec, podľa ktorého by banky mali odkladať viac zdrojov na horšie časy, okrem toho si chcú nechať vypracovať podrobnú správu za akých podmienok banky dávajú prémie.
Regulátori a politici sa zhodujú, že riskantné operácie, ktoré bankári s vidinou vysokých zárobkov podstupovali, boli jednou z hlavých príčin súčasnej krízy. Zatiaľ sa však nedohodli na tom, ako ich budú obmedzovať.
Status európskej s. r. o. a MSP
10. 9. 2009
Niektorí lídri z radov malých a stredných podnikov (MSP) tvrdia, že odchádzajúca Komisia bola najlepšou akú malé a stredné podniky zažili.
Na druhej strane vznikajú však obavy, že pokiaľ sa nové zloženie exekutívy nevyberie tým správnym smerom, môžu sa prehliadnuť záväzky plynúce zo Zákona o malých a stredných podnikoch (Small Business Act – SBA).
Predseda Komisie José Manuel Barroso spomína vo svojich prioritách na nadchádzajúce funkčné obdobie v rámci štyridsaťtristranového textu iniciatívy zamerané na MSP len päťkrát.
Chce sa zamerať na nastolenie ekonomickej stability, tvorbu pracovných miest a rozvoj podnikateľskej kultúry v Európe. Uvedomuje si, že trh MSP je potrebné sprístupniť. Zároveň však zdôraznil, že bude potrebné stvoriť „šikovný“ regulačný rámec, ktorý vytvorí rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a záťažou malej firmy.
Spoločnosti načrtnutú snahu o presadenie statusu európskej s. r. o. uvítali, lebo v nej vidia zjednodušenie expanzie v rámci celého jednotného trhu. Problematická však ostáva dostupnosť rýchlo rastúcich trhov.
Dokument poukazuje na správne výzvy a jasne hovorí o tom, čo chce silná Európa na medzinárodnom poli – spravodlivú a vyrovnanú súťaž a sociálnu stabilitu. Očakávať detaily ohľadom podnikania či byrokracie by nebolo správne. MSP v nepotrebujú nový SBA (Zákon o malých a stredných podnikoch) ale v každom prípade potrebujú, aby ten súčasný fungoval.