Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska komisia posilňuje dohľad vo finančnom sektore
24. 9. 2009
Európska komisia schválila v stredu návrh legislatívnych opatrení na posilnenie dohľadu vo finančnom sektore v Európe.
Na základe týchto opatrení má vzniknúť Európsky výbor pre systémové riziká na odhaľovanie rizík v oblasti finančného systému ako celku a Európsky systém orgánov pre finančný dohľad, ktorý sa skladá z vnútroštátnych orgánov dohľadu, ako aj tri nové európske orgány dohľadu pre oblasť bankovníctva, cenných papierov a poisťovníctva a dôchodkového poistenia.
Navrhované opatrenia podľa komisie majú zabrániť zopakovaniu finančnej krízy, ktorá zasiahla globálnu ekonomiku na jeseň minulého roka.
Ako uviedol predseda EK José Manuel Barroso, cieľom týchto opatrení je ochraňovať európskych daňových poplatníkov pred tým, aby sa opakovala situácia z jesene roku 2008, keď vlády museli do bánk naliať miliardy eur. Tento európsky systém môže byť aj inšpiráciou pre globálny systém a na summite skupiny krajín G20 v Pittsburghu ho EK bude obhajovať.
Európsky výbor pre systémové riziká má riziká v oblasti stability finančného systému ako celku monitorovať a vyhodnocovať a v prípade potreby preložiť návrhy opatrení na ich riešenie.
Európsky systém orgánov pre finančný dohľad by mal združovať vnútroštátne orgány finančného dohľadu a nové európske inštitúcie, ktoré vznikli transformáciou existujúcich výborov pre oblasť bankovníctva, cenných papierov, poisťovníctva a dôchodkového poistenia.
V právomoci ESRB bude tiež vydávanie odporúčaní a varovaní pre členské štáty (vrátane vnútroštátnych orgánov dohľadu) a európske orgány dohľadu, ktorými sa tieto štáty a orgány budú musieť riadiť. V prípade, že tieto odporúčania členské štáty nedodržia, budú musieť vysvetliť, prečo tak neurobili. Zriadenie ESRB je v súlade s niekoľkými iniciatívami na multilaterálnej úrovni alebo mimo EÚ vrátane Rady pre finančnú stabilitu vytvorenej predstaviteľmi G20.
Európsky exekučný titul
23. 9. 2009
Prostredníctvom Európskeho exekučného titulu, ktorý funguje na základe nariadenia EÚ, je možné akékoľvek súdne rozhodnutie, súdny zmier alebo verejnú listinu, dať osvedčiť orgánom, ktoré tento titul vydali.
Rozhodnutie, zmier alebo verejnú listinu je potrebné na základe vlastnej žiadosti podanej v ľubovoľnom čase dať osvedčiť tomu súdu či orgánu, ktorý príslušné rozhodnutie alebo listinu vydali, či zmier schválili. Súd dokument osvedčí na vzorových tlačivách, ktoré sú pripojené ako prílohy k nariadeniu, a to v jazyku rozhodnutia, zmieru či listiny.
Pri súdnom rozhodnutí súd navyše musí pred osvedčením skúmať, či súdne konanie, z ktorého osvedčované rozhodnutie vzišlo, splnilo určité procesné požiadavky, týkajúce sa spravodlivého súdneho procesu. Konkrétne ide o požiadavku doručovania a poskytnutia informácií dlžníkovi o procesných možnostiach potrebných na napadnutie nároku.
Takéto rozhodnutie či listinu možno následne uznať a vykonať v ktoromkoľvek inom členskom štáte EÚ bez možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.
Zjednodušene možno povedať, že príslušné orgány všetkých členských štátov zaobchádzajú s týmto titulom ako s vlastným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorého výkon sa riadi rovnakými pravidlami toho členského štátu, kde sa vykonáva, ako ktorýkoľvek iný exekučný titul tohto štátu.
Európsky exekučný titul môžu využiť tak Slováci v zahraničí, ako aj cudzinci u nás.
Európsky exekučný titul môže využiť ktorákoľvek fyzická či právnická osoba na území členského štátu v EÚ (okrem Dánska) v akomkoľvek občianskom alebo obchodnom spore.
Európskym exekučným titulom môžu byť:
- Zmluvy o prevode nehnuteľností, spotrebiteľské zmluvy, kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, autorské zmluvy.
- Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výživného a vyživovacej povinnosti.
- Trestný rozsudok o náhrade škody, ktorý bol vydaný v adhéznom konaní.
Európskym exekučným titulom nemôžu byť:
- Vysporiadania bezpodieového spoluvlastníctva manželov a dedenia zo závetu a zo zákona.
- Konkurz a konanie súvisiace so zrušením obchodných spoločností v platobnej neschopnosti.
- Dávky v hmotnej núdzi, prídavky na dieťa, dôchodky, nemocenské dávky, materské a sociálne štipendiá študentov.
- Rozhodcovské konanie.
- Súdne rozhodnutia daňových či colných sporov.
- Súdne rozhodnutia vo veciach zodpovednosti štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Výnimka v účtovných požiadavkách pre malé a stredné podniky
22. 9. 2009
Ministri zodpovední za oblasť podnikania budú diskutovať o udelení výnimky v účtovných požiadavkách malým a stredným podnikom (MSP). Očakáva sa, členské štáty budú k tejto otázke zaujímať rôzny postoj. Aj keď vo všeobecnosti platí konsenzus, že administratívne zaťaženie MSP je potrebné znížiť, pretrvávajú praktické rozdiely v otázke účtovných požiadaviek.
Jednou z námietok je, že udelenie výnimky od účtovných povinností podľa účtovných smerníc by znamenalo prepad späť k národným zákonom upravujúcim podnikanie. To je však proti širším európskym cieľom snažiacim sa o väčšie využitie vnútorného trhu zo strany MSP. Na druhej strane je to v súlade s cieľom znížiť byrokraciu.
Nájdenie východiska komplikuje aj fakt, že mnohé štáty znižovanie administratívnej záťaže spochybňujú, pretože potom bude ťažšie zbierať štatistické údaje. Zrušenie účtovných požiadaviek by znamenalo obmedzenie transparentnosti a to sa ministrom zdá privysoká cena za obmedzenie byrokracie.
Ročné zúčtovania dávajú vládam jasný obraz o aktivite podnikov v mikrosektore a rovnako sú dôležité aj pre daňové orgány. Preto sa vo štvrtok sa bude hovoriť aj o možných alternatívnych metódach, ako by sa tieto údaje dali získavať, byrokracii sa však bude dať vyhnúť len s ťažkosťami.
Mnohé členské štáty chcú iniciatívu na európskej úrovni podporiť, a to aj napriek tomu, že doma ich neimplementujú. Majú však obavy, že aby dobehli susedov, nakoniec aj tak výnimky budú musieť udeliť.
Komisár zodpovedný za vnútorný trh naznačil, že je nutné zreformovať a aktualizovať aj samotné smernice, čo celú implementáciu návrhov Komisie môže ešte spomaliť.
Administratívna záťaž v EÚ sa zníži o 25 %
21. 9. 2009
Predseda Komisie José Manuel Barroso preberie kontrolu nad implementáciou záväzkov, ktorých cieľom je zjednodušiť a rozvíjať európske regulačné prostredie.
Zníženie administratívnej záťaže je jednou z priorít Barrosovej prvej Komisie a je kľúčovou súčasťou Lisabonskej stratégie a Small Business Actu (Zákona o malých a stredných podnikoch).
Zníženie nákladov pre malé a stredné podniky chce európska exekutíva dosiahnuť najmä redukovaním administratívnych prekážok. Vďaka tejto redukcii by sa byrokracia do roku 2012 mala znížiť o 25 %.
Iniciatíva má názov „Lepšia regulácia“, a aj keď zodpovednosť za ňu nesie komisár pre oblasť podnikania, predseda Barroso vyhlásil, že kontrolu preberie do vlastných rúk.
Zamerať sa chce najmä na oblasť verejného obstarávania, podnikových účtov a finančných služieb.
Revíziu lepšej regulácie by Európska komisia mala prezentovať koncom októbra.