Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Nezamestnanosť mladých ľudí je alarmujúca
18. 12. 2009
Nezamestnanosť v čase krízy narastá výrazne vo všetkých krajinách Európskej únie. V súčasnosti sa pohybuje na úrovni 25 %. Najväčší problém je v nezamestnanosti mladých ľudí a v tom, že zamestnať sa nevedia prevažne stredne kvalifikovaní ľudia, ktorým neskôr hrozí, že sa ocitnú v pasci chudoby, z ktorej sa už len veľmi ťažko dostanú. Diskusné fórum na tému zamestnanosti a sociálnej politiky v EÚ dnes zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Pozitívne je, že narastá dopyt po vysoko kvalifikovanej pracovnej sile. Najväčšou devízou absolventov, ktorí sa rozhodnú vstúpiť na európsky pracovný trh, je viacstrannosť zručností, tímový duch, multikultúrne cítenie a jazykové schopnosti.
EÚ sa v súčasnosti preto snaží zamerať na oblasť výmenných medzikultúrnych a vzdelávacích programov, ku ktorým patrí napríklad Erazmus pre študentov vysokých škôl. EÚ intenzívne podporuje aj možnosti absolventských stáží.
Pridanou hodnotou mladých ľudí je predovšetkým inovatívny prístup k práci. Potrebujú len vhodné nasmerovanie a pozitívny mentorský prístup.
Google a internetová sloboda
17. 12. 2009
Talianske mesto Miláno stíha spoločnosť Google za hanobenie a porušovanie súkromia. Dôvodom je, že stránka Google Video zverejnila záznam o šikane chlapca s downovým syndrómom. Proti obvineniu včera protestovali štyria vrcholoví predstavitelia Google. Odvolávali sa na internetovú slobodu, ktorú zaručujú zákony EÚ.
Zmienené video zverejnila stránka Google Video v roku 2006. Talianska polícia spoločnosti Google prikázala, aby video stiahla a aby sa tí, čo chlapca šikanovali, dostali do rúk polície. Milánsky štátny prokurátor a talianska charitatívna organizácia Vivi Down podali na Google žalobu za hanobenie a porušovanie súkromia.
Google a s ním ďalšie internetové stránky sa obávajú, že v prípade výhry žalobcov vznikne v Európe precedens.
Európska smernica eCommerce, hovorí, že nie „technickí sprostredkovatelia“ – teda hostitelia internetového obsahu - sú zodpovední za obsah, ale tvorcovia videí.
Smernica eCommerce, ktorú do svojej národnej legislatívy implementovali všetky členské štáty EÚ, sa vytvorila pre poskytovateľov internetových služieb a hostiteľov webových stránok, ale nie pre vyhľadávače, povedala profesorka internetového práva na Univerzite v Sheffielde Lilian Edwardsová.
Deväť členských štátov vyhľadávače zo zodpovednosti na zverejňovaní neoprávneného obsahu používateľom do svojej národnej legislatívy vylúčilo. Taliansko tak neurobilo. Španielsko, kde agentúra na ochranú údajov vo Februári zamietla podobnú žalobu proti stránke YouTube vlastnenej spoločnosťou Google, tak urobilo.
Pre jednotný trh je dôležité, aby členské štáty zabezpečili vyhľadávačom právnu istotu a pridali ich na zoznam sprostredkovateľov, dodáva Edwardsová.
V prípade, že žalobcovia vyhrajú spor, hostiteľské stránky a vyhľadávače fungujúce ako hostitelia sa môžu pokúsiť zmeniť spôsob, akým vykonávajú svoju činnosť. Edwardsová ale namieta, že je „nerealistické“ a „technicky nemožné“, aby tieto stránky filtrovali celý svoj obsah.
Na vzdelávanie zamestnancov môžu podniky využiť 30 miliárd eur
15. 12. 2009
Sociálna implementačná agentúra (SIA) vyhlásila včera výzvu zameranú na podporu zamestnanosti zvyšovaním adaptability pracovníkov. Podniky ešte môžu využiť 30 miliárd eur. Oprávnenými žiadateľmi o nenávratný finančný príspevok môžu byť fyzické alebo právnické osoby (malé, stredné a veľké podniky).
Podmienkou je, aby žiadatelia existovali minimálne rok od zápisu do obchodného registra alebo od dátumu vzniku podľa živnostenského oprávnenia. Projekty by sa mali zameriavať na všeobecné a špecifické vzdelávanie, ktorého výsledkom nemá byť zvýšenie stupňa vzdelania.
Cieľovou skupinou projektov sú osoby, ktoré na základe pracovnej zmluvy so žiadateľom vykonávajú svoju prácu na území Slovenskej republiky, s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Indikatívna výška prostriedkov vyčlenená na výzvu je 30 miliónov eur, pričom minimálna výška pomoci pre projekt zameraný na špecifické vzdelávanie je 35 tisíc eur a maximálna výška tejto pomoci je 1,5 milióna eur. Minimálna výška pomoci na všeobecné vzdelávanie je 50 tisíc eur a maximálna výška takejto pomoci je 1,5 milióna eur. Maximum pridelených financií pre jedného žiadateľa sú 2 milióny eur.
V prípade malých podnikov intenzita pomoci pri všeobecnom vzdelávaní nesmie presiahnuť 80%, pri špecifickom vzdelávaní 45%. V prípade stredných podnikov intenzita pomoci pri všeobecnom vzdelávaní nesmie presiahnuť 70%, pri špecifickom vzdelávaní 35%. Pri veľkých podnikoch je maximálna intenzita pomoci na všeobecné vzdelávanie 60%, pri špecifickom vzdelávaní 25%.
Pokrok v oblasti imigračnej a azylovej politiky
14. 12. 2009
Hlavy európskych štátov minulý týždeň na stretnutí v Bruseli prijali návrh švédskeho predsedníctva na novú agendu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí na obdobie rokov 2009 - 2014. Tento návrh by mal priniesť pokrok v oblasti imigračnej a azylovej politiky.
Hlavy európskych štátov minulý týždeň na stretnutí v Bruseli prijali návrh švédskeho predsedníctva na novú agendu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí na obdobie rokov 2009 - 2014. Tento návrh by mal priniesť pokrok v oblasti imigračnej a azylovej politiky.
Štokholmský program (t. j. navrhovaná legislatívna agenda švédskeho predsedníctva) sa zameriava na definovanie rámca EÚ v oblasti spolupráce polície a colnej správy, záchranárskych služieb, spolupráce v oblasti trestného a občianskeho práva, azylovej, migračnej a vízovej polície.
Najhorúcejšou témou pre Európsku úniu sa stala práve imigračná a azylová politika. Svojich severných partnerov na zvýšenú spoluprácu vyzvalo niekoľko krajín z oblasti Stredozemného mora (vrátane Malty a Talianska).
Štokholmský program sa zameriava predovšetkým na práva občanov, čím sa táto téma stáva cieľom toho, aby sa európske občianstvo stalo „hmatateľnou“ skutočnosťou.