Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske vlády začínajú bojovať o financie na výskum
24. 1. 2010
Čulé zákulisné manévrovanie európskych vlád, snažiacich sa získať čo najvyšší podiel prostriedkov z rozpočtu Spoločenstva, ktoré sú určené na výskum, sa už v Bruseli začalo. A to aj napriek tomu, že nový rámcový program skôr ako v roku 2014 nespustia.
Od roku 1984 výskumné a inovačné aktivity EÚ spadajú pod rámcový program (RP). RP pre výskum je hlavným finančným a právnym nástrojom Európskej únie pri implementácii Európskej vedeckej oblasti. V súčasnosti prebieha v poradí siedme obdobie, ktoré je určené na roky 2007 až 2013. Výsledky dosiahnuté za polovicu časového intervalu by mali vyhodnotiť v najbližších mesiacoch.
Európsky rok boja proti chudobe
21. 1. 2010
Európska komisia so španielskym predsedníctvom vyhlásia dnes v Madride rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Slogan kampane znie „Skoncujme s chudobou hneď teraz“.
Tradícia „Európskych rokov“ začala už v roku 1983. Ich hlavným cieľom je zvýšiť v Európskej únii povedomie verejnosti o stanovenej téme a stimulovať politické diskusie.
Predchádzajúci Európsky rok 2009 bol Európskym rokom tvorivosti a inovácií, rok 2008 Európskym rokom medzikultúrneho dialógu, rok 2007 Európskym rokom rovných príležitostí a rok 2006 Európskym rokom pracovnej mobility.
Silný ohlas verejnosti vyvolala najmä skutočnosť, že podľa európskych štatistík v súčasnosti žije pod hranicou chudoby 17 % Európanov, čo je takmer 80 miliónov ľudí.
Propagovanie inovácií supermarketmi
21. 1. 2010
Veľké maloobchodné siete by mali pomáhať pripraviť spotrebiteľov na zavádzanie inovácií v potravinárskom sektore. Informovali o tom vrcholoví pracovníci Riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľov, ktorý je súčasťou Európskej komisie.
Európska komisia v októbri 2009 začala vyšetrovanie sietí maloobchodných potravinových reťazcov kvôli podozreniu, že nútia malých farmárov a iných kupcov uzatvárať nevýhodné zmluvné záväzky. Cieľom vyšetrovania je zabrániť, aby dochádzalo k ďalšiemu zvyšovaniu cien potravín. Komisia týmto krokom chce zabezpečiť, aby farmári získali spravodlivý podiel z ceny finálnych produktov.
Súčasťou širšej snahy o zlepšenie situácie v potravinárskom odvetví je aj založenie Fóra pre dodávateľov potravín do supermarketov. Fórum má spojiť verejnosť, regulátorov a podniky z celého odvetvia, aby situáciu v sektore maloobchodného predaja potravín spoločne prediskutovali.
Zavedenie nanotechnológií sa v posledných rokoch spomína čoraz viac. Budúci komisár pre životné prostredie a bývalý komisár pre vedu a výskum Janez Potočnik prednedávnom vyhlásil, že existujúca legislatíva v oblasti chemických látok nie je postačujúca na regulovanie nanomateriálov.
Vyskytli sa tiež správy, že spoločnosti, ktoré predávajú produkty obsahujúce nanotechnológie, zámerne zakrývajú tento fakt zo strachu pred reakciou spotrebiteľov. Vplyv nanotechnológií na ľudské zdravie nie je dostatočne preskúmaný, aj keď môžu zlepšiť chuť a predĺžiť trvanlivosť výrobku.
Šéf generálneho riaditeľstva Sanco, ktorá je súčasťou Európskej komisie, na stretnutí s maloobchodníkmi zdôraznil, že supermarkety by mali byť v popredí procesu informovania zákazníkov o rizikách a výhodách noviniek, akými sú napríklad nanotechnológie.
V rebríčku ekonomickej slobody si Slovensko polepšilo
20. 1. 2010
Podľa výsledkov Indexu ekonomickej slobody, ktorý zostavujú washingtonská nadácia Heritage Foundation a renomované hospodárske noviny Wall Street Journal na základe porovnávania ekonomickej slobody v 179 krajinách sveta, je ekonomicky najslobodnejšou krajinou na svete opäť Hongkong.
Na druhom mieste sa umiestnil Singapur a tretia je Austrália, po ktorej nasledujú Nový Zéland, Írsko, Švajčiarsko a Kanada. Všetky zmienené štáty boli vyhodnotené ako úplne slobodné. Jedenásta Británia a ôsme Spojené štáty dostali hodnotenie „prevažne slobodné“.
Posledné priečky (179. miesto) obsadila Kórejská ľudovodemokratická republika a tesne pred ňou skončili Zimbabwe a Kuba. Ekonomické pomery v týchto štátoch boli označené ako "represívne". Podobné hodnotenie získal napríklad aj Vietnam (144. miesto).
Dobrú známku nedostala ani Čína (140. miesto) s hodnotením „prevažne neslobodná“.
Index sa zostavuje na základe vyhodnotenia slobody v desiatich ekonomických kategóriách, vrátane osobnej slobody, slobody podnikania, slobody obchodu, perspektívy ďalšieho rozvoja, konkurencie či úrovne korupcie. Každá z krajín dostane od 1 do 10 bodov v jednotlivých kategóriách, takže maximálne môže získať 100 bodov.
Prvý Hongkong v najnovšom prieskume dosiahol 89,7 bodu, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 0,3 bodu menej. Slovensko, ktoré získalo 69,7 bodu a obsadilo 35. priečku, si v porovnaní s minulým rokom polepšilo o jednu priečku. Ekonomické pomery v krajinách, ktoré dosiahli od 60 do 69,9 bodu, sa považujú za "stredne slobodné".
Lepšie umiestnenie zo susedných štátov dosiahlo len Česko - 69,8 bodu a 34. priečku. Maďarsko so 66,1 bodu je na 51. mieste a Poľsko má 63,2 bodu a obsadilo 71. priečku.