Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Na čo má človek rozum

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)

(Zrnká úsmevu)
Zákony života

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Obísť problém sa nedá bez toho, aby ste nezakopli. Zakopnete vždy v okamihu, keď to najmenej očakávate.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

(Murphyho zákonník)
Otázky na rádio Jerevan

Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.

(Myšlienky bez cla)

Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy

26. 2. 2024 V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

DPH pre erotické centrum

27. 1. 2010 Podľa majiteľa erotického centra v belgických Bruggách by sa jeho videokabínky mali posudzovať ako kino a teda by sa na ne mala vzťahovať nižšia 6-percentná DPH. Podľa miestnych úradov však ide o „automatizované rekreačné zariadenie“, na ktoré sa uplatňuje 21-percentná DPH. Belgický súd prípad posunul na Európsky súdny dvor.
Riešenie tohto kuriózneho prípadu je teraz na ňom. Šiesta európska smernica o DPH umožňuje aplikovať nižšiu sadzbu, ako je európske 15-percentné minimum v prípade kín a iných kultúrnych služieb. Za premietanie v kinách sa podľa belgických zákonov premietanie účtuje 6-percentná daň.
Erotické centrum BVBA, ktoré prevádzkuje videokabínky, kde sa po vhodení mincí dajú v súkromí sledovať filmy pre dospelých, tvrdí, aj na jeho služby by sa mala vzťahovať nižšia sadzba. Belgické úrady s tým však nesúhlasia. Sex-shop podľa nich nie je kinom, ale „automatizovaným rekreačným zariadením“ a to musí podľa zákona svojim zákazníkom účtovať vyššiu 21-percentnú daň.
Belgický súd preto prípad posunul na Európsky súdny dvor, ktorý zajtra (28. januára) začne prejudiciálne konanie, kde sa bude hľadať odpoveď na otázku, či za kino možno považovať aj „kabínu, ktorá pozostáva z uzamknuteľného priestoru, v ktorej je miesto len pre jednu osobu, ktorá v nej môže za poplatok sledovať na televíznej obrazovke filmy, pričom sama spúšťa projekciu filmu vhodením mincí, môže si voliť z rôznych filmov a počas doby, za ktorú si zaplatila poplatok, môže voľbu sledovaného filmu meniť“.
(Zdroj: EURACTIV)

Poľnohospodárska politika EÚ

27. 1. 2010 Podľa štúdie, ktorá bola vytvorená na podnet Európskej komisie, dobre zameraná poľnohospodárska politika s jasnými cieľmi a dostatočnými rozpočtovými prostriedkami bude nevyhnutná na to, aby sa verejné statky dali zabezpečiť v súlade s očakávaniami spoločnosti.
Prvýkrát o koncepte tvorby „verejného statku“ ako hlavného cieľa poľnohospodárskych platieb po roku 2013 diskutovali európski ministri zodpovední za oblasť poľnohospodárstva minulý rok. Vtedy zdôraznili, že koncept treba dôkladne definovať skôr ako sa o ňom začne ďalej rokovať. Európska komisia touto úlohou poverila Inštitút pre európsku environmentálnu politiku. Výsledkom je štyristostranová štúdia. Komisia upozorňuje, že závery nemusia byť odrazom jej vlastných názorov. Dokument sa zameriava na desať environmentálnych a sociálnych verejných statkov poskytovaných európskymi poľnohospodármi. Ide o tieto verejné statky: • poľnohospodárska krajina s kultúrnou hodnotou, • biodiverzita farmárskej pôdy, • kvalita vody, • dostupnosť vody, • funkčnosť pôdy, • zachytávanie uhlíka a klimatická stabilita, • obmedzovanie emisií skleníkových plynov, • kvalita ovzdušia a odolnosť voči záplavám a ohňu. Autori zdôrazňujú, že schopnosť produkovať tieto statky je v rôznych regiónoch odlišná a závisí od rozdielnych klimatických zón. Upozorňujú tiež, že kým jedny statky majú cezhraničný charakter, iné len lokálny a regionálny. Preto súčasná Spoločná poľnohospodárska politika farmárov zaväzuje k spĺňaniu určitých štandárd, týkajúcich sa životného prostredia, bezpečnosti potravín či zdravia zvierat. Len tak bude možné nárokovať si priame platby, ktoré prispievajú k podpore hospodárskej životaschopnosti farmárov a slúžia ako základ pre cielenejšie opatrenia. Nový koncept reformy poľnohospodárskej politiky by mala Komisia zverejniť v druhej polovici roku 2010. V polovici roku 2011 by mala Komisia ministrom predložiť na prerokovanie formálne legislatívne návrhy reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
(Zdroj: EURACTIV)

Noví šéfovia pribúdajú pomalšie

27. 1. 2010 Podľa prieskumu, ktorý bol zverejnený pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra v Davose sa vo viacerých segmentoch podnikateľská dôvera obnovuje a prijíma sa nové vedenie. Štúdia však poukazuje tiež na to, že nábor nových vedúcich pracovníkov je len veľmi skromný a väčšiu aktivitu zaznamenali v rýchlo rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré sa obnovujú rýchlejšie a tiež majú nižšie platy. Podľa prieskumu uskutočneného PricewoterhouseCoopers (PwC) medzi 120 výkonnými šéfmi z 52 krajín, 39 % z nich prezradilo svoje plány tento rok zvýšiť počet vedúcich pracovníkov.
Štvrtina opýtaných pripustila, že bude prepúšťať. Redukciu top-manažmentu minulý rok však urobila polovica zúčastnených prieskumu. Štúdia bola zverejnená pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra, na ktorom sa stretáva 2500 predstaviteľov politickej a hospodárskej elity. Svetové ekonomické fórum sa prirodzene nesie v znamení finančnej krízy a jej dôsledkov. Trhy boli vykúpené piatimi biliónmi lacných peňazí, vlády a centrálne banky sa pripravujú na ukončovanie stimulov a obnova je veľmi krehká. Aj keď firmy už prešli cez fázu intenzívneho prepúšťania, prijímať späť sa stále nechystajú. Analytici nepredpokladajú, že by sa počas najbližších 12 mesiacov situácia výraznejšie obrátila. Stav obetí je napriek tomu oveľa lepší ako v rovnakom čase pred rokom. Na najbližšie obdobie sa pozitívne pozerá celkovo 81 % riaditeľov firiem, čo je značný rast v porovnaní s vlaňajšími 64 %. Firmy prežili „búrku“ na trhoch vyvolanú krízou vo viacerých prípadoch v okresanom stave a v najbližších mesiacoch možno očakávať vlnu zaujímavých fúzií a akvizícii. Príkladom je aj nedávne spojenie veľkých potravinových korporácií – Kraft Foods a Cadbury.
(Zdroj: EURACTIV)

Skepsa voči euru

26. 1. 2010 Podľa prieskumu Eurobarometer sú obyvatelia krajín, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, čoraz viac zaujatí voči rýchlemu prijatiu spoločnej európskej meny. V „nových“ členských krajinách - Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku si čoraz menej obyvateľov myslí, že ich krajina by mala vstúpiť do eurozóny tak skoro ako to bude možné.
V máji minulého roka sa v prospech rýchleho prijatia eura vyslovilo 28 % opýtaných, v septembri ich počet klesol na 25 %. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že ich krajina by do eurozóny mala vstúpiť čo najneskôr vzrástol z 29 % na 33 %. Takmer 36 % tvrdí, že na euro je potrebné nejaký čas počkať. Oproti predchádzajúcim prieskumom váhalo ohľadom okamžitej zmeny meny viac respondentov. Zdá sa, že ľudia sa viac prikláňajú k názoru, že ochrana národnej meny pomáha lepšie prekonávať krízu. Slovensko je naopak príkladom, že členstvo v eurozóne následky hospodárskych problémov zmiernilo. Najskeptickejší voči euru sú Česi, jeho rýchle prijatie chce len 14 % opýtaných, kým 47 % si myslí, že krajina by s eurom mala počkať tak dlho, ako sa bude dať. V Poľsku je tento pomer 18 % ku 39 %.
(Zdroj: EURACTIV)
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Valéria
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner