9. 6. 2025
NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

O márnom hľadaní - III. večer

Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.

Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.

Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Informácie pre šéfa

Naproti tomu každá informácia, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, sa ukáže byť stopercentne správnou.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.

Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Prečo máme radi informáciu?

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákony a komentáre

Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.

Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

(Murphyho zrnká II)
Márnivosť môže byť nebezpečná

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

(Murphyho zákony v bájkach)

Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy

26. 2. 2024 V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Záchranný plán pre Grécko

16. 3. 2010 Ministri financií eurozóny sa včera dohodli, že rýchlo zmobilizujú finančnú pomoc Grécku v prípade potreby. O tom, ako tento pohotovostný plán bude fungovať, však prezradili len veľmi málo. Po stretnutí ministri vydali spoločné stanovisko v ktorom uviedli, že sa dohodli na technických záležitostiach prípadnej prvej záchrany člena eurozóny od zavedenia eura v roku 1999.
V stanovisku sa píše, že ministri Euroskupiny objasnili technické modality umožňujúce rozhodnutie vykonať koordinovanú akciu, ktoré by sa v prípade potreby dali rýchlo aktivovať. Cieľom by nebolo poskytnúť financovanie pri priemernej úrokovej sadzbe eurozóny, skôr zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku. Na skoncipovanie detailného návrhu záchranného plánu má byť vytvorená osobitná pracovná skupina. Návrh záchranného plánu bude predložený už na najbližšom summite hláv členských štátov koncom budúceho týždňa.
(Zdroj: EURACTIV)

Ministrov rozdeľujú klimatické ciele

15. 3. 2010 Dnes budú ministri životného prostredia krajín EÚ diskutovať, ako ďalej v medzinárodných klimatických vyjednávaniach. Konsenzus, pokiaľ ide o možnosť jednostranne sprísniť emisný cieľ z 20 na 30 percent do roku 2020, sa pravdepodobne ani dnes nedosiahne. EÚ takýto krok podmieňuje tým, že obdobné rozhodnutia prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta.
Myšlienka sprísnenia klimatického cieľa naráža v niektorých krajinách na odpor. Východné členské štáty tvrdia, že EÚ by si mala najskôr vyjasniť metodiku, podľa ktorej bude posudzovať mieru ambicióznosti krokov ostatných krajín. K sprísneniu pravidiel má vlažný postoj aj Taliansko, ktoré patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Taliansko je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vzniku. Fínsko do EÚ vstúpilo pomerne neskoro. Počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. Na druhej strane sú štáty, ktoré tvrdia, že sprísnenie cieľa z 20 na 30 percent je v záujme samotnej EÚ a jej ekonomiky. Takýto názor podporuje napríklad Dánsko, ktoré je zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie. Francúzsko sa nachádza niekde na pomedzí týchto názorov. Sprísnenie cieľa považuje za potrebné, ale malo by sa tak stať až potom, ako sa identifikujú a obmedzia riziká pre európsky priemysel a podnikateľov. Problémom je pre Francúzsko aj konkurenčná výhoda výrobcov z krajín s menej prísnou klimatickou legislatívou. Diskusie sa pravdepodobne neposunú žiadnym smerom, pokiaľ Európska komisia nepredstaví štúdiu o dôsledkoch cieľa 30 percent na európsku ekonomiku.
(Zdroj: EURACTIV)

Spoločná hospodárska politika

12. 3. 2010 Na posilnenie spoločnej hospodárskej politiky v Európskej únii vyzvali lídri najsilnejších politických skupín v EP. Šéfovia rôznych parlamentných skupín vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú lídrov EÚ, aby pri implementovaní novej hospodárskej stratégie Európa 2020 prijali potrebu „incentív a sankcií“.
V Bruseli sa včera stretli diplomatickí zástupcovia členských krajín, aby pripravili kľúčový summit EÚ. Ten sa má konať o dva týždne a vlády sa na ňom budú musieť dohodnúť na konkrétnych cieľoch posilňovania ekonomiky a tvorby pracovných miest. Právo trestať „previnilcov“ však niektoré vlády Bruselu nie sú ochotné dať. Plán Európa 2020 je nástupcom Lisabonskej agendy. Prevláda názor, že agenda prijatá v roku 2000, a revidovaná v 2005, zlyhala v mnohých oblastiach práve pre nedostatočné monitorovanie a presadzovanie plnenia cieľov. Parlament v prijatej rezolúcii hovorí tiež o potrebe mechanizmov na zaistenie stability Eura a silnejšom dohľade nad finančnými inštitúciami.
(Zdroj: EURACTIV)

Zdaňovanie bánk

11. 3. 2010 Poslanci vyzvali včera Európsku komisiu, aby preskúmala náklady a výhody zdaňovania finančných transakcií. To by mohlo pomôcť zalátať diery v rozpočtoch a kompenzovať daňových poplatníkov za záchranu bánk. Parlament na Európsku komisiu nalieha, aby dokončila svoju správu o „inovatívnom financovaní“ ešte pred júnovým summitom skupiny krajín G20.
Svetoví lídri by tak mohli predkladať svoje špecifické návrhy, akým spôsobom by bola daň uvalená a na aké banky by sa vzťahovala. Za opatrenie hlasovalo 536 poslancov, 80 poslancov opatrenie spochybnilo a 33 nehlasovalo. V júni sa svetoví lídri stretnú v Toronte a očakáva sa od nich, že rozhodnú, akú štruktúru by mala mať globálna daň. Európske inštitúcie sú síce plánu naklonené, zároveň však upozorňujú, že je potrebné ešte veľa treba urobiť tak na globálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Len tak môže globálna daň dostať tú správnu formu a byť zavedená v správnom čase. Parlamentné kruhy zároveň upozorňujú, že táto iniciatíva je len v skorom zárodočnom štádiu. Aj Európska komisia uviedla, že na svojej správe o „inovatívnom financovaní“ síce pracuje, no na diskusie o legislatívnom návrhu je príliš skoro.
(Zdroj: EURACTIV)
< Predchádzajúce články Zoznam článkov Nasledujúce články >
Vyhľadávanie :
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Stanislava
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner