Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Únia chce obmedziť odmeny bankárov na maximálne dvojnásobok platu
28. 2. 2013
Odmeny bankárov nebudú môcť prekročiť výšku ročného platu.
Dvojnásobok dostanú, ak budú súhlasiť akcionári.
Predstavitelia EÚ odobrili balík finančných zákonov, medzi ktorými je aj zákon proti odmenám bankárov.
Zákonodarcovia, Komisia a zástupcovia vlád členských štátov súhlasili s tým, že odmeny bankárov nebudú môcť prekročiť výšku ich ročného platu.
Práce ubúda v exportných a zadlžených štátoch
27. 2. 2013
Európu trápi nezamestnanosť.
Potvrdila to jarná prognóza Európskej komisie, podľa ktorej by počet ľudí bez práce mal v EÚ stúpnuť tento rok na 11,1 percenta z vlaňajších 10,5 percenta. Najviac ľudí bez práce v EÚ za druhý polrok 2012 pribudlo v štátoch, ktoré trápia dlhy a sú nútené tvrdo šetriť.
Ide o Cyprus, Grécko, Slovinsko a Španielsko. Recesia v eurozóne zvyšuje viac nezamestnanosť aj v krajinách, ktoré sa spoliehajú na vývoz.
Napriek tomu nemecký rast nedokáže zastaviť zvyšovanie nezamestnanosti na Slovensku.
Aerolínie musia platiť aj pri meškaniach nadväzných letov
26. 2. 2013
Zákazníci leteckých spoločností, ktorí využívajú možnosť letieť prostredníctvom jedného alebo viacerých prestupov, majú nárok na odškodné, ak sa do cieľovej destinácie dostanú s oneskorením viac ako troch hodín.
Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdneho dvora.
Cestujúci majú nárok na odškodné vo výške od 250-600 eur.
Eurozónu čaká prepad, Slovensko porastie pomalšie
25. 2. 2013
Rastúca nezamestnanosť a obavy o udržanie pracovných miest, nižšie príjmy domácností, ktoré okresávajú úsporné kroky vlády, napríklad vyššie dane a odvody.
To všetko sa tento rok prejaví na menšej chuti ľudí u nás míňať.
Aj preto Slovensku Európska komisia odhaduje, že tento rok porastie len o 1,1 percenta HDP. Odhadovaný rast je takmer o polovicu pomalší ako ten, aký Slovensku Brusel prognózoval pred troma mesiacmi.
Odhad komisie je pesimistickejší aj ako odhad ministerstva financií, ktoré ráta s tohtoročným rastom o 1,2 percenta, či NBS, ktorá verí v nárast dokonca o 1,3 percenta HDP.
Aj napriek tomu bude Slovensko patriť v eurozóne medzi tie krajiny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte bude s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou