Daňová amnestia v Taliansku
30. 9. 2009
Pripravovaná daňová amnestia v Taliansku by do štátnej pokladnice mohla priniesť približne 300 miliárd €. Taliani podľa daňových úradov majú len na kontách švajčiarskych bánk uložených okolo 125 miliárd €.
Amnestia, ktorú by mal taliansky parlament tento týždeň schváliť, Talianom umožní vyhnúť sa trestnému stíhaniu za pôvodné zatajenie časti príjmov, ak zaplatia pokutu vo výške 5 % z týchto príjmov.
Českí senátori spochybňujú Lisabonskú zmluvu ako celok
30. 9. 2009
Sedemnásť českých senátorov podalo na Ústavný súd ČR novú sťažnosť na Lisabonskú zmluvu. Spochybňujú v nej ústavnosť Lisabonskej zmluvy ako celku, nielen jej časti, ako to bolo v prípade prvého podania, kde súd nekonštatoval nesúlad.
Vynesenie rozhodnutia môže Ústavnému súdu trvať až šiesť mesiacov. Český minister pre európske záležitosti tvrdí, že tento vývoj aspoň odstráni pochybnosti o tom, či je Lisabonská zmluva kompatibilná s českým ústavným poriadkom.
Ak ústavný súd povie, že Lisabonská zmluva nie je protiústavná, prezidentovi Václavovi Klausovi by už nič nemalo brániť v podpise dokumentu.
Český premiér priznal, že zo zahraničia cítiť rastúcu nervozitu.
Intenzita zvuku v MP3 prehrávačoch bude limitovaná na 80 decibelov
30. 9. 2009
Nové MP3 prehrávače budú mať pravdepodobne limitovanú hlasitosť. Intenzita zvuku by v nich mala byť limitovaná na 80 decibelov. Výrobcovia by mali povinne upozorňovať zákazníkov, že si poškodia sluch, ak zvuk nestlmia.
Pritom niektoré MP3 môžu vylúdiť až 115 alebo 124 decibelov. Napriek tomu, že únosná hranica je oveľa nižšia.
Hladiny hluku nad 80 a viac decibelov sú z hľadiska poškodenia sluchu škodlivé. Akútne vystavenie sluchu vysokým hladinám hluku - nad 120 decibelov – prekračuje mechanickú odolnosť ušných tkanív, čoho následkom dochádza k trvalému poškodeniu sluchu. Hladina zvuku nad 120 decibelov sa rovná hluku vydávanému lietadlu pri štarte.
Návrh nových noriem v spolupráci s výrobcami prehrávačov by mali experti únie vypracovať v budúcom roku.
Ratifikácia Lisabonskej zmluvy nemá „plán B“
28. 9. 2009
Ak ratifikácia Lisabonskej zmluvy zlyhá, EÚ už nemá žiaden „plán B“, povedali experti z európskych inštitúcií pre EurActiv. Tento týždeň bude rozhodujúci – v utorok o zmluve rozhoduje český Senát, v piatok sa v Írsku koná opakované referendum.
Podľa nemenovaných zdrojov európski lídri diskutovali o najvhodnejšej taktike pred blížiacim sa írskym referendom a rozhodovaním v Poľsku a Českej republike. Svoj obmedzený vplyv si však uvedomujú.
Ak by sa čo len v jednej z týchto krajín zmluvu nepodarilo ratifikovať, inštitucionálna reforma sa zabrzdí na celé roky.
Lídrov znepokojuje možnosť zdržania ratifikácie zmluvy, o „pláne B“ však nediskutovali, ani ho nepovažujú za mysliteľný.
Každý z lídrov má nejaké myšlienky, pre každého by však boli špekulácie úplne absurdné. Pozícia je v tomto momente taká, že ak sa na český Ústavný súd posunie 29. septembra druhé odvolanie, prezident Klaus má dôvod nepodpísať to, pokiaľ nie je odvolanie vyriešené.“
V utorok sa má rozhodnúť, či český Ústavný súd začne druhú odvolaciu procedúru o konformite Lisabonskej zmluvy s českou ústavou, na žiadosť skupiny euroskeptických senátorov.
Predseda Ústavného súdu naznačil, že čisto z procedurálnych dôvodov tento proces bude trvať minimálne tri mesiace: môže trvať aj šesť mesiacov. Dovtedy by sa v Británii mohli konať voľby, kde konzervatívny líder David Cameron sľúbil zorganizovanie referenda, ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou zmluvu odmietne.
Aj keď „plán B“ neexistuje, ak v Írsku zvíťazia podporovatelia zmluvy, EÚ bude na Václava Klausa tlačiť, aby ju podpísal.
Niektorí experti považujú Klausa za hlavný rizikový faktor v snahe o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Podľa nich V. Klaus naznačil, že je skôr ochotný a pripravený robiť problémy. Poľský prezident Lech Kaczynski sa drží pri zemi, aj politická situácia v krajine je stabilnejšia. V Českej republike sa Václav Klaus cíti silný, pretože vládne koalície v krajine boli v poslednom čase skôr slabé.
Ak Íri v referende Lisabonskú zmluvu v piatok schvália, existuje stratégia ako Českej republike ukázať, že byť izolovaným v Európe je drahé. Právny mechanizmus, ktorý by mohol prinútiť krajinu niečo ratifikovať, samozrejme neexistuje. Českého prezidenta, ktorý odmieta svojím podpisom zmluvu uzavrieť, môže „zahnať do kúta“ len tlak českej spoločnosti.
Z právneho hľadiska možno pracovať len s faktom, že Viedenská konvencia o práve zmlúv hovorí, že ak podpíšete zmluvu, máte povinnosť urobiť všetko, čo je možné, aby bola zmluva ratifikovaná. Experti však odmietajú myšlienku vytvorenia „jadra Európy“ z krajín, ktoré chcú pokračovať v integrácii. Na vytvorenie alternatívnej „jadrovej“ Európskej únie, ako to navrhol nedávno taliansky premiér Berlusconi, ale ešte pred ním mnohé iné rešpektované a váženejšie osobnosti, nástroje neexistujú.
29. septembra sa teda rozhodne, či sa český Ústavný súd začne zaoberať druhým odvolaním. 2. októbra sa v Írsku uskutoční druhé referendum o Lisabonskej zmluve.