Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Murphyho múdre pravdy

Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Proti hlúposti niet účinnej obrany – hlupáci sú vždy v ofenzíve.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Život je obchod

Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...

Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.

Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.

(Zrnká úsmevu)
Dobrá rada stojí groš

Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!

Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)

Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.

(Zrnká úsmevu)

Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie

17. 5. 2024 K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)

O Slovensko nie je záujem

23. 3. 2019 Slovensko sa dlhodobo nachádza medzi členskými štátmi Európskej únie s najnižším podielom cudzincov na celkovom počte obyvateľov. Potvrdzujú to najnovšie čísla Eurostatu. Oproti priemeru Únie, teda 4,4 percentám, prijalo Slovensko v roku 2017 iba 1,3 percenta imigrantov z celkového počtu prijatých imigrantov v krajinách európskeho bloku.
Minulý rok však toto číslo mierne poskočilo na dve percentá. Menilo sa aj zloženie prisťahovalcov – väčšinu momentálne tvoria občania z krajín mimo Únie. „Očakávame, že tento rastúci trend bude pretrvávať aj vzhľadom na potreby slovenského trhu práce, ktorému chýba podľa niektorých odhadov až stotisíc pracovníkov v rôznych oblastiach,“ vysvetľuje Zuzana Vatráľová, riaditeľka Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny alebo manželstvo migranta s občanom Slovenska, je totiž podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu najvýraznejším faktorom, ktorý má vplyv na legálnu migráciu do našej krajiny, práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.
(Zdroj: hnonline.sk)

Česi budú pracovať menej

20. 3. 2019 Dobrá správa pre českých zamestnancov: politici ostatných veľkých strán sú ochotní hovoriť o nápade strany ČSSD skrátiť pracovný čas zo 40 na 37,5 hodiny týždenne. Zlá správa: nebude to hneď. Ešte nie v tomto volebnom období.
Prvý „výkop“ urobila sociálna demokracia na svojom zjazde tento mesiac. Ministerka práce Jana Maláčová tam hovorila o skrátení pracovného času na 37,5 hodiny, teda o pol hodiny denne. „Skrátenie pracovného času bude témou programových diskusií, ktoré v súčasnej dobe ČSSD chystá. Aby mohol byť výsledný návrh legislatívne schválený, budeme na to potrebovať v parlamente partnera. Tým, že sme súčasťou vládnej koalície, je logické, že debata musí prebehnúť v koalícii,“ odpovedala námestníčka ministerky Maláčovej Zuzana Jentschke Stöckelová. Argumentuje nastupujúcou digitalizáciou a tiež tým, že Česi pracujú na pomery EÚ veľa. Expertka na sociálnu politiku v strane ANO Radka Maxová je zdržanlivejšia. „Taký razantný zásah do pracovného procesu musí byť prerokovaný na tripartite. Bez toho to nie je priechodné,“ mieni Maxová.
(Zdroj: hnonline.sk)

Británia odchodom z EÚ spomalí

18. 3. 2019 Minulý týždeň sa na finančných trhoch niesol v pozitívnom duchu. Akciové trhy v Európe a v Spojených štátoch amerických testujú kľúčové rezistencie.
O pozitívnu náladu sa postarali správy o ďalšom pokroku v obchodných rokovaniach medzi USA a Čínou. Dohodu by už nič vážne nemalo ohroziť, avšak ďalšie smerovanie obchodných vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou bude závisieť od toho, ako bude Čína dodržiavať podmienky dohody. O zvýšenú volatilitu sa na európskych trhoch postarala séria hlasovaní ohľadne brexitu.
(Zdroj: hnonline.sk)

Dvesto miliónov je účet za tvrdý brexit

15. 3. 2019 Odchod Británie bez dohody by na našom hrubom domácom produkte spôsobil nemalé škody. Podľa spoločnosti Deloitte by sa totiž dlhodobo znížil o takmer 0,3 percenta, vinou čoho by naša ekonomika prišla celkovo o 207 miliónov eur. „Slovenská ekonomika brexit pocíti. Vo variante bez dohody by ročný hrubý domáci produkt klesol o 207 miliónov eur, respektíve tržby slovenských firiem by klesli o 529 miliónov eur. Z konkrétnych sektorov ovplyvní brexit negatívne najmä automobilový priemysel. Pokles tržieb by však pocítili aj firmy v ostatných odvetviach spracovateľského priemyslu, v odvetví činnosti v oblasti nehnuteľností, dopravy a ďalších odvetví,“ vysvetľuje David Marek, hlavný ekonóm spoločnosti.
Najtvrdšiu ranu by zrejme dostali firmy pôsobiace vo výrobnom priemysle, konkrétne automobilky. Tie by v prípade tvrdého brexitu mohli ročne prísť o viac ako 53 miliónov eur na tržbách. Zmeny by sa mali najviac dotknúť žilinskej Kie, pre ktorú je britský trh dôležitý. Ročne naň vyvezie zhruba 17 percent produkcie. Spoločnosť už v minulosti informovala, že prípadný výpadok bude zrejme riešiť preorientovaním sa na iné trhy. Výrazný dosah by pocítili pochopiteľne aj subdodávatelia, teda výrobcovia dielov a príslušenstva poskytujúcich dodávky. Negatívne by sa na našom výkone odrazil aj nižší výkon nemeckých a ďalších európskych automobiliek, ktoré takisto postihnú dosahy tvrdého brexitu. Z ďalších odvetví ovplyvní brexit aj odvetvie činnosti v oblasti nehnuteľností, výrobu kovových konštrukcií a výrobkov, výrobu gumových a plastových výrobkov, výrobu základných kovov, hutnícke spracovanie kovov, zlievarenstvo a ďalšie odvetvia.
(Zdroj: hnonline.sk)
október 2025
T po ut st št pi so ne
40 29 30 1 2 3 4 5
41 6 7 8 9 10 11 12
42 13 14 15 16 17 18 19
43 20 21 22 23 24 25 26
44 27 28 29 30 31 1 2
45 3 4 5 6 7 8 9
Dnes má meniny Arnold
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner