Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brexit prinútil Slovákov presťahovať poisťovňu
8. 4. 2019
V Británii hľadali ľahšiu administratívu, vystúpenie z EÚ však slovenskej poisťovni Premium pridalo problémy. „Stále nám podsúvali, že brexit byť nemusí, alebo bude neskôr, no nemohli sme sa tým riadiť,“ vraví predseda predstavenstva Mojmír Vedej. Dodáva, že museli počítať s najhorším scenárom. Po novom sídle sa poisťovňa s gibraltárskym domicilom a štyrmi slovenskými majiteľmi začala obzerať začiatkom minulého roka. Oficiálne povolenie na presídlenie na Maltu im povolili len 25. marca, teda iba pár dní pred termínom, keď malo Spojené kráľovstvo opustiť Úniu. Ak by sa termín neposunul alebo by ho nestihli, mali by problém, keďže poisťujú v strednej Európe.
V menšej administratívnej bude v širšom centre Bratislavy zaberá poisťovňa jedno poschodie, čo je na inštitúciu tohto typu predsa len málo. Vedej zdôrazňuje, že sú startup. No pod prísnou reguláciou. „Náš biznis model je nastavený inovatívnejším spôsobom a niektoré manažérske funkcie si outsourcujeme,“ spresňuje. Napríklad služby poistného matematika, komunikáciu s hlavným regulátorom, compliance a reporting pre nich zabezpečuje externá firma – Quest, ktorú neskôr kúpila Artex Group. Podobné služby poskytuje viacerým medzinárodným poisťovniam. „Máme čas venovať sa core biznisu,“ vraví Vedej.
Rast eurozóny sa spomalil
5. 4. 2019
Komisár Európskej únie (EÚ) pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici je aj napriek spomaleniu rastu eurozóny proti šíreniu poplachu. Pred stretnutím ministrov financií eurozóny v Bukurešti povedal, že aktuálny vývoj mimoriadne tvrdo zasiahol dve krajiny regiónu - Nemecko a Taliansko. V prípade Nemecka to však bude mať len obmedzené trvanie. Talianska situácia je podľa neho "delikátna" a je potrebné ju pozorne monitorovať.
Aktuálne údaje ukazujú, že talianska ekonomika stagnuje, alebo sa dokonca nachádza v recesii. "Musíme veľmi pozorne sledovať tieto čísla," uviedol Moscovici, ktorý sa v piatok stretne s talianskym ministrom financií Giovannim Triom. Európska komisia (EK) predloží nové rastové prognózy 7. mája. Vo svojej predpovedi zverejnenej vo februári počítala v tomto roku so zvýšením talianskeho HDP o 0,2 percenta.
Dvojaká kvalita potravín je v poriadku, rozhodli politici EÚ
3. 4. 2019
Po včerajšom súhlase príslušného výboru europarlamentu je takmer na konci snaha presadiť, aby sa skončil predaj rovnako označených potravín či výrobkov s neodôvodneným rôznym zložením v rôznych krajinách EÚ. Členské štáty s kompromisnou podobou nových pravidiel ochrany spotrebiteľa v Únii, ktoré napríklad posilňujú aj ich práva pri nakupovaní na internete či výrazne zvyšujú prípadné pokuty, predbežne veľkou väčšinou súhlasili už na konci marca.
Teraz členské krajiny musia vec formálne potvrdiť a text, ktorý by sa tak už nemal meniť, ešte čaká záverečné schválenie v pléne europarlamentu. To by sa malo odohrať na poslednej schôdzi existujúceho zloženia EP 16. apríla v Štrasburgu. Členské krajiny budú mať dva roky na to, aby novinku, ktorá má aj sťažiť život agresívnym podomovým predajcom, zaviedli do svojej legislatívy.
Eurozóna je takpovediac na dne
1. 4. 2019
V svojich komentároch v poslednom období som spomínal, že Európska centrálna banka (ECB) pravdepodobne odloží zvyšovanie sadzieb, a to napriek tomu, že prvotný plán bol zvyšovať sadzby v lete 2019 a následne aj koncom roka.
Zhoršené výsledky a pokračujúce negatívne makroekonomické dáta so stále horšími prognózami dnes ďalej zvýšenie sadzieb znovu odďaľujú. Prezident ECB Mario Draghi spomenul, že ECB spraví všetko pre podporu ekonomiky a stabilitu a že má dostatok nástrojov na efektívnu stimuláciu ekonomiky. Po pokračujúcich negatívnych číslach, najmä z hľadiska HDP a inflácie, je tu skutočne čas na činy. Zvyšovanie sadzieb by sa tým pádom mohlo odložiť. ECB znížila odhad tohtoročného rastu ekonomiky v eurozóne na 1,1 percenta z očakávaných 1,7 percenta. Inflácia je stále na nízkych úrovniach a preto sa popri programe TLTRO, ktorý ECB má v pláne zaviesť, pravdepodobne opäť spustí aj kvantitatívne uvoľňovanie (QE) ako určitý stimul ekonomiky spolu s nízkymi sadzbami. Pokiaľ by bola inflácia konečne vyššia, čiže v blízkosti dlhodobého cieľa pri 2 percentách, až vtedy by sa mohlo začať so zvyšovaním sadzieb (tento fakt spomínala aj Merkelová).