Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Poľsko prijme euro až vtedy, keď dosiahne úroveň Nemecka
15. 4. 2019
Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) hovorí euru "nie" a domnieva sa, že Varšava by mala prijať túto spoločnú menu až vtedy, keď bude ekonomika krajiny taká, akú má Nemecko. Vyhlásil to v sobotu líder PiS Jaroslaw Kaczynski, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Kaczynski mal prejav na straníckom zjazde v meste Lublin pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sú všeobecne vnímané ako skúška pre PiS a jej hlavných oponentov v nastávajúcich poľských všeobecných voľbách. "Hovoríme nie euru a nie európskym cenám. Jedného dňa euro prijmeme, pretože sme sa k tomu ako členský štát EÚ zaviazali, ale pristúpime k tomuto kroku až vtedy, keď to bude v našom záujme - keď dosiahneme úroveň HDP a kvalitu života, ktorá bude veľmi podobná tej v Nemecku," vyhlásil Kaczynski. PiS už predtým tvrdila, že Poľsko by sa nemalo ponáhľať do eurozóny, avšak tento argument teraz opakuje s cieľom prilákať viac podporovateľov pred voľbami, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo väčšina Poliakov je za členstvo krajiny v EÚ, v otázke zavedenia eura obyvateľstvo podľa prieskumov jednotné nie je. PiS momentálne podporuje 38,7 percenta voličov, kým Európskej koalícii (KE) by dalo hlas 36,2 percenta voličov, vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý pre rozhlasovú stanicu ZET uskutočnila spoločnosť IBRIS.
Britská „telenovela“ komplikuje eurovoľby
12. 4. 2019
Brusel môže byť po májových voľbách do zákonodarného orgánu Únie stále plný britských poslancov. Ak totiž Londýn neopustí európske štruktúry do 23. mája, Briti budú musieť pristúpiť k urnám a vybrať si svojich 73 zástupcov v Európskom parlamente. A to aj napriek tomu, že pre rozchod s EÚ sa rozhodli v referende už takmer pred tromi rokmi.
„Ak Veľká Británia vystúpi z Únie až po týchto voľbách, spoločne s jej odchodom zaniknú aj mandáty britských poslancov, ktorí budú nahradení poslancami z iných členských štátov,“ povedal Kryštof Kruliš, analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky. Jedno z týchto miest potom pripadne Slovensku, takže budeme mať v Bruseli 14 europoslancov. Britská premiérka Theresa Mayová sa už však vyjadrila, že by sa eurovoľby v Británii nemuseli konať a že by brexit mohol byť oficiálne dovŕšený ešte pred 23. májom.
Spojené štáty chcú uvaliť na EÚ nové clá
10. 4. 2019
Spojené štáty navrhujú uvaliť na produkty z Európskej únie nové clá za viac než 11 miliárd USD. Dôvodom sú dotácie Bruselu pre európskeho výrobcu lietadiel Airbus. Na zozname by mali byť okrem komerčných lietadiel a komponentov napríklad aj európske vína či mliečne produkty.
Úrad amerického obchodného splnomocnenca (USTR) oznámil, že európske dotácie spôsobili Spojeným štátom škody za 11,2 miliardy USD (9,96 miliardy eur). V tejto výške preto chce Washington uplatniť aj sankčné clá. Európska únia a Spojené štáty bojujú zhruba 14 rokov na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) za, ako uvádzajú, nelegálne dotácie druhej strany pre svojho výrobcu lietadiel. Po podaní žalôb z jednej aj druhej strany WTO zistila, že ako EÚ, tak USA poskytujú svojim výrobcom, Airbusu a Boeingu, miliardové dotácie s cieľom ukrojiť si väčšiu časť z trhu s veľkými komerčnými lietadlami. Najnovší krok USTR napätie medzi obchodnými partnermi podľa analytikov ešte zvýši. USTR však v oznámení, ktoré zverejnil v pondelok (8. 4.) tvrdí, že Európska únia aj napriek predchádzajúcim verdiktom WTO ponechala väčšinu kritizovaných dotácií v platnosti a pridala k nim ešte ďalšiu pomoc.
Brexit prinútil Slovákov presťahovať poisťovňu
8. 4. 2019
V Británii hľadali ľahšiu administratívu, vystúpenie z EÚ však slovenskej poisťovni Premium pridalo problémy. „Stále nám podsúvali, že brexit byť nemusí, alebo bude neskôr, no nemohli sme sa tým riadiť,“ vraví predseda predstavenstva Mojmír Vedej. Dodáva, že museli počítať s najhorším scenárom. Po novom sídle sa poisťovňa s gibraltárskym domicilom a štyrmi slovenskými majiteľmi začala obzerať začiatkom minulého roka. Oficiálne povolenie na presídlenie na Maltu im povolili len 25. marca, teda iba pár dní pred termínom, keď malo Spojené kráľovstvo opustiť Úniu. Ak by sa termín neposunul alebo by ho nestihli, mali by problém, keďže poisťujú v strednej Európe.
V menšej administratívnej bude v širšom centre Bratislavy zaberá poisťovňa jedno poschodie, čo je na inštitúciu tohto typu predsa len málo. Vedej zdôrazňuje, že sú startup. No pod prísnou reguláciou. „Náš biznis model je nastavený inovatívnejším spôsobom a niektoré manažérske funkcie si outsourcujeme,“ spresňuje. Napríklad služby poistného matematika, komunikáciu s hlavným regulátorom, compliance a reporting pre nich zabezpečuje externá firma – Quest, ktorú neskôr kúpila Artex Group. Podobné služby poskytuje viacerým medzinárodným poisťovniam. „Máme čas venovať sa core biznisu,“ vraví Vedej.