Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Návaly turistov trápia Európu
16. 8. 2019
Turistické peklo. Aj tak by sa dali opísať najpopulárnejšie cestovateľské destinácie v sezóne a mnohokrát aj mimo nej. Na jednej strane sú rekordné príjmy z cestovného ruchu. Na strane druhej preplnené mestá, poničené pamiatky aj príroda a nespokojní miestni obyvatelia, ktorí majú plné zuby rastúcich nákladov na živobytie vo svojej domovine aj turistov, ktorí sa nevedia správať.
Turizmus sa skrátka vymkol z rúk. Kým v roku 1950 každý rok cestovalo po celom svete len 25 miliónov ľudí, dnes je to takmer 1,4 miliardy. Vývoj prekonal aj už tak ambicióznu prognózu Svetovej organizácie cestovného ruchu. Podľa Holgera Sickinga, ktorý je zodpovedný za výskum cestovného ruchu v Österreich Werbung, nesúvisí nadmerný turizmus len s množstvom turistov, ale aj s ich povahou.
Briti sa dopredu zásobujú tovarmi za miliardy eur
14. 8. 2019
Briti si už urobili zásoby potravín, nápojov a liekov v hodnote približne štyroch miliárd libier (4,31 miliardy eur) zo strachu, že sa naplní scenár takzvaného tvrdého brexitu a Spojené kráľovstvo opustí koncom októbra EÚ bez dohody. Uviedol v pondelok belgický denník La Libre Belgique.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila finančná spoločnosť Premium Credit a na ktorý upozornil denník The Guardian, každý piaty občan Británie vynaložil v priemere 380 libier navyše voči bežným nákupom na zaistenie dodatočných zásob základných potrieb. Ten istý prieskum naznačil, že okolo 800 000 Britov utratilo dokonca až 1000 libier v súvislosti s očakávaným odchodom krajiny z EÚ. Ľudia, ktorí priznali, že začali dopredu zhromažďovať rôzne zásoby, sa podľa uvedeného prieskumu zameriavajú hlavne na potraviny (74 % respondentov), lieky (50 %) a nápoje (46 %). V prípade, že Spojené kráľovstvo opustí EÚ bez dohody upravujúcej vzájomné vzťahy medzi oboma stranami počas prechodného obdobia, sú na mieste obavy, že nastanú problémy s dodávkami určitého tovaru z ostatných členských krajín únie. Britský premiér Boris Johnson opakovane potvrdil svoj úmysel o vystúpení Británie z EÚ v stanovenom termíne 31. októbra, či už s dohodou s Bruselom alebo bez nej.
Slováci prerazili s dronmi v Británii
12. 8. 2019
Verejnosť aj kritici ich v minulosti označovali za hračky. Dnes ich využívajú korporácie či filmári. Práve netradičný „letecký“ biznis sa stal jadrom podnikania slovenskej firmy Uavonic, ktorá prerazila aj vo Veľkej Británii.
Drony sa skladajú z troch častí. Zo softvéru, z kamery či iného snímacieho zariadenia a z hardvéru, teda zo samotnej lietacej konštrukcie, vysvetľuje Ondrej Sluka, obchodný riaditeľ Uavonicu, popíjajúc kávu. V konferenčnej miestnosti firemných kancelárií v industriálnej časti Petržalky dominuje veľkoplošná letecká „dronová“ snímka zrúcaniny hradu Beckov.
Spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2014 a stála za ňou najmä „partička“ nadšencov a fanúšikov modelárstva, sa spočiatku zameriavala na hardvér – na distribúciu dronov a príslušenstva. Až o dva roky neskôr prešla na poskytovanie služieb. Spočiatku boli ľudia k tejto „hračke“ viac ako skeptickí, priznáva obchodný riaditeľ. „Keď som v tom čase prišiel do nejakej fabriky, že im poviem niečo o dronoch, tak sa ma ľudia pýtali, čo s tým vlastne robíme a koho tým špehujeme. Mali túto technológiu negatívne zafixovanú, tak sme vysvetľovali, o čo vlastne ide,“ spomína Sluka.
Pokles produkcie nemeckého priemyslu prekonal očakávania
8. 8. 2019
Produkcia nemeckého priemyslu v júni klesla o 1,5 percenta, prepad tak bol zásadne vyšší než očakávaných 0,4 percenta. Dôvodom bola slabšia produkcia medziproduktov a investičného tovaru. Vyplýva to z dnešných údajov spolkového štatistického úradu, ktorý súčasne znížil dáta za máj, kedy výroba stúpla o 0,1 percenta a nie o skôr hlásených 0,3 percenta.
"Pokračujúci prepad výroby je desivý," povedal Alexander Krüger zo spoločnosti Bankhaus Lampe a dodal, že kvôli nedávnej eskalácii obchodného sporu medzi Čínou a Spojenými štátmi bude recesia vo výrobnom sektore pravdepodobne pokračovať a prognózy hospodárskeho rastu Nemecka budú znížené. Za druhý štvrťrok sa priemyselná produkcia celkovo znížila o 1,8 percenta, čo bolo spôsobené prudkým poklesom výroby kovov, strojov a automobilov. "Priemysel zostáva v ekonomickom poklese," uviedlo ministerstvo hospodárstva s tým, že sektor ešte nedospel k bodu obratu. Predpokladá sa, že najväčšia európska ekonomika vykáže za druhý štvrťrok prinajlepšom stagnáciu. Ukazovatele podnikateľskej nálady naznačujú, že v treťom kvartáli by mohla kvôli obchodným sporom, odchodu Británie z EÚ a tiež kvôli spomaľovaniu globálnej ekonomiky aj klesnúť. Nemecká vláda očakáva, že ekonomika tento rok vzrastie o 0,5 percenta, v roku 2020 by však expanzia mala zrýchliť na 1,5 percenta, napísala agentúra Reuters.