Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Tri štvrtiny občanov EU si myslia, že jednotná mena je pre dobrá
2. 12. 2019
Viac ako tri štvrtiny občanov členských krajín 19-člennej eurozóny si myslia, že jednotná mena je dobrá pre Európsku úniu. Vyplýva to z najnovších výsledkov Eurobarometra. Európska komisia (EK) v piatok zdôraznila, že ide o najvyššiu podporu od roku 2002, keď sa začali robiť prieskumy o podpore pre euro.
Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometra, v ktorom bolo telefonicky oslovených 17 500 respondentov z 19 krajín eurozóny (v období od 14. do 19. októbra), si až 76 percent opýtaných myslí, že euro je dobrá mena pre EÚ. Ide o najvyššiu podporu od zavedenia euromincí a bankoviek v roku 2002. Na Slovensku jednotnej mene dôveruje 68 percent ľudí, 17 percent opýtaných sa vyjadrilo, že euro krajine neprospieva, 11 percent je nerozhodných a štyri percentá sa k otázke nedokázalo vyjadriť. Najviac sú v eurozóne s eurom spokojní Íri (88 percent), Luxemburčania (81 percent) a Fíni (79 percent), najmenej to platí v Litve (49 percent) a potom na Cypre a v Taliansku (55 percent).
Nemecko ťažké chvíle ešte len čakajú
27. 11. 2019
Nemecko sa síce v treťom kvartáli tesne vyhlo recesii, jeho hospodárstvo je však odsúdené na ďalšie spomaľovanie. Problémom je najmä nedostatok investícií do informačných a komunikačných technológií.
Nálada nemeckých domácností sa aktuálne nečakane zlepšuje. Podľa prieskumu GfK sa Index nálady nemeckých spotrebiteľov zvýšil z hodnoty 9,6 na 9,7 bodu. Analytici pritom očakávali hodnotu indexu bezo zmeny. Dôvodom zlepšenia sú optimistickejšie vyhliadky na dosiahnutie obchodnej dohody medzi USA a Čínou. Navyše náladu povzbudili i blížiace sa Vianoce. Nemecké domácnosti tak budú môcť ťažiť zo silného pracovného trhu a rastu miezd, čo im dovolí otvoriť pred sviatkami peňaženky a potiahnuť tak celú nemeckú ekonomiku.
Eurozóna musí postaviť svoj rast najmä na domácej ekonomike
25. 11. 2019
Mimoriadne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky podporuje ekonomiku eurozóny a ECB v nej bude pokračovať. Povedala to v piatok prezidentka ECB Christine Lagardová.
Zároveň však upozornila členské štáty eurozóny, že na to, aby menová únia ustála problémy prichádzajúce zo zahraničia, je potrebné, aby rast ekonomiky eurozóny vo väčšej miere podporoval domáci trh. "ECB bude prostredníctvom svojej menovej politiky aj naďalej podporovať ekonomiku eurozóny a na budúce riziká bude reagovať v súlade so svojím mandátom udržiavania cenovej stability," uviedla Lagardová v prejave na kongrese európskych bánk vo Frankfurte nad Mohanom. Okrem toho dodala, že banka bude monitorovať vedľajšie vplyvy svojej politiky.
BMW, Volkswagen a Daimler dostali pokutu 100 miliónov eur
21. 11. 2019
Nemecký kartelový úrad uložil trom veľkým automobilkám BMW, Volkswagen a Daimler úhrnnú pokutu 100 miliónov eur. Podľa jeho zistení sa spolu dohadovali na cenách ocele, ktorú kupovali od dodávateľov, a porušili tak zákon. Úrad to uviedol vo svojom dnešnom oznámení, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.
Podľa úradu platili výrobcovia áut dodávateľov ceny, na ktorých sa predtým spolu dohodli, najmenej do roku 2016, pričom v spojení spolu v tejto veci boli v rokoch 2004 až 2013. Vyšetrovanie trvalo tri a pol roka. Všetky tri firmy výrok orgánu prijali. Mníchovská automobilka BMW by mala z celkovej sumy zaplatiť 28 miliónov eur. Ako uviedla agentúra DPA, jej jednotliví zamestnanci pokutovaní nebudú.