Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Švédsko znervózňuje rastúca príjmová nerovnosť
25. 1. 2021
Počet švédskych milionárov od roku 2019 prudko rastie, zatiaľ čo finančná situácia ostatných obyvateľov sa veľmi nelepší. Ministerka financií Magdalena Anderssonová označila prehlbujúcú sa nerovnosť za "zjavné riziko", keďže pandémia tento trend urýchlila. Vyššie dane pre bohatých zrejme neprichádzajú do úvahy, švédske zdanenie príjmov patrí už dnes k najvyšším na svete.
V rozhovore pre agentúru Bloomberg sa Anderssonová zverila so svojou obavou, že švédsku ekonomiku čaká po koronakríze zotavenie "v tvare K".
Ekonómovia týmto písmenom označujú situáciu, keď sa rôzne časti ekonomiky spamätávajú z recesie rôznym tempom. Podľa Anderssonovej Švédsku hrozí, že sa bohatí stanú ešte bohatšími a najzraniteľnejšie skupiny ľudí naopak o príjmy prídu.
Dôvodom je podľa nej politika centrálnych bánk, ktoré sa snažia nielen vo Švédsku nakopnúť hospodárstvo nízkymi úrokovými sadzbami.
Tie majú pozitívny vplyv na akciové trhy a vedú aj k rastu cien nehnuteľností. Anderssonová však varuje, že pandémia zasiahla predovšetkým sektor služieb a horšie platené pracovné pozície, ktoré zastávali najmä mladí ľudia bez majetku v podobe akcií či nehnuteľností. Z krokov centrálnych bánk tak profitujú iba bohatšie vrstvy obyvateľstva.
Švédska centrálna banka Riksbank síce v decembri 2019 po zhruba piatich rokoch ukončila éru negatívnych úrokových sadzieb, hlavnú sadzbu však stále drží na nule.
Hlavné švédske akciové indexy podľa Bloombergu od marca posilnili o 50 percent, zatiaľ čo ceny nehnuteľností boli v decembri medziročne o 13 percent vyššie.
"Ak nás čaká dlhšie obdobie s nízkymi sadzbami, nerovnosť bohatstva sa pravdepodobne prehĺbi. Ďalšou vecou, z ktorej mám obavy, je nezamestnanosť mladých. Z krízy z 90. rokov vieme, že dlhšie obdobie bez práce na začiatku produktívneho veku môže mať dlhodobé následky," uviedla ministerka.
Nezamestnanosť vo Švédsku sa vlani dostala na 8,5 percenta, tento rok sa podľa Anderssonovej vyšplhá na deväť percent. Bez práce je však pätina ľudí vo veku od 15 do 24 rokov.
V
Koronavírus naďalej predstavuje vážne riziko pre ekonomiku eurozóny
22. 1. 2021
Európska centrálna banka v súlade s očakávaniami nezmenila svoje výrazne akomodatívne nastavenie menovej politiky.
Varovala však, že rýchle šírenie nového koronavírusu predstavuje riziko ohrozujúce zotavovanie ekonomiky eurozóny, a potvrdila, že bude držať úrokové sadzby nízko, aby pomohla ekonomike prekonať koronakrízu.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok nezmenila úrokové sadzby ani nastavenie mimoriadnych nástrojov, vrátane pandemického programu nákupu aktív (PEPP), na podporu ekonomiky.
Šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov varovala, že pandémia nového koronavírusu naďalej predstavuje "vážne riziko" pre ekonomiku eurozóny.
"Opätovný prudký nárast infekcií novým koronavírusom a reštriktívne a predĺžené protipandemické opatrenia zavedené v mnohých krajinách eurozóny narušujú ekonomickú aktivitu," povedala Lagardová.
Začiatok očkovania v eurozóne je podľa nej dôležitým míľnikom pri riešení pokračujúcej koronakrízy. "Táto pandémia však naďalej predstavuje vážne riziko ohrozujúce verejné zdravie a eurozónu a globálne ekonomiky."
Podľa Lagardovej sú v tejto situácii nevyhnutné rozsiahle monetárne stimuly. Šéfka ECB priznala, že vyhliadky vývoja ekonomiky eurozóny v najbližších mesiacoch sú veľmi neisté.
V
V triedení odpadu výrazne zaostávame za zvyškom Európy
18. 1. 2021
Znižovanie množstva komunálneho odpadu, ktorý končí nevyužitý na skládkach, má z roka na rok klesať. Slovensko k tomu zaväzujú spoločné európske ciele v oblasti odpadov. Kým v roku 2019 sme dokázali recyklovať len 39 percent odpadov, už v roku 2025 musíme podiel zvýšiť aspoň na 55 percent. Aj keď tento podiel z roka na rok mierne zvyšujeme, na splnenie našich cieľov to nemusí stačiť.
„Naše tempo môže zrýchliť zavedenie povinného triedenia kuchynského odpadu, ktoré u nás začalo od januára a napríklad aj tým, že slovenské mestá a obce nájdu inšpiráciu v projektoch, ktoré zaviedli talianske samosprávy,“ vysvetľuje Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.
V
Škoda dodala takmer o pätinu vozidiel menej
13. 1. 2021
Mladoboleslavská automobilka Škoda Auto dodala v minulom roku kvôli pandémii koronavírusu medziročne skoro o pätinu áut menej. Svojim zákazníkom po celom svete dodala 1 004 800 vozidiel, čo je o 19,1 percenta menej ako v roku 2019, kedy dodala 1 242 800 vozidiel. Automobilka to dnes uviedla v tlačovej správe. Najväčší prepad medzi modelmi nastal u Fabie. Za poklesom dodávok stojí napríklad 39 dní trvajúce zatvorenie prevádzky a dočasné prerušenie predajných kanálov v druhom štvrťroku kvôli pandémii.
Najvyšší medziročný prepad medzi modelmi zaznamenala Fabia, ktorej dodávky klesli o 39 percent na 105 500 vozidiel. Vzrástli naopak dodávky modelov Scala a Kamiq, a to o 61,7 percenta na 63 200 vozidiel, respektíve o 99 percent na 128 500 vozidiel.
"Viac ako jeden milión dodaných vozidiel zákazníkom na celom svete je pre Škoda Auto veľký úspech. Najmä potom v súvislosti s pandémiou koronavírusu as tým spojeným päťtýždňovým prerušením výroby počas prvej vlny na jar uplynulého roka. Rád by som poďakoval celému predajnému tímu, našim importérom a dílerom za toto spoločne vynaložené úsilie. Rovnaká vďaka patrí aj našim kolegyniam a kolegom z výroby, riadenia kvality a všetkým ďalším škodovákom, ktorí bojovali o každý vyrobený automobil," povedal predseda predstavenstva Thomas Schäfer.
V západnej Európe zaznamenala automobilka v roku 2020 celkom 434 500 dodávok zákazníkom, medziročne o 16,5 percenta menej. V Nemecku, na druhom najväčšom trhu značky, bolo zákazníkom za minulý rok dodaných celkovo 161 800 vozidiel, čo predstavuje medziročný pokles o 15,4 percenta.
V strednej Európe dodala Škoda Auto od januára do decembra roku 2020 zákazníkom celkovo 181 900 vozidiel, teda o 15,7 percenta menej.
Vo východnej Európe bez Ruska zaznamenala Škoda prepad o 20,8 percenta na 39 800 vozidiel, v Rusku naopak automobilka posilnila o 6,8 percenta na 94 600 vozidiel.
Najpredávanejším modelom bola tradične Octavia, ktorých firma dodala 257 400, čo predstavuje medziročný pokles o 29,2 percenta. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili SUV Karoq a KodiaQ.
Väčšieho modelu KodiaQ dodala Škoda 131 600, medziročne o 23,4 percenta menej. Menšieho SUV Karoq dodala Škoda zákazníkom 137 200 kusov, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 pokles o 10,1 percenta.
V