Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru
2. 4. 2021
Ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru, a zdaňuje služby v členskom štáte, kde je usadený, sa však môže rozhodnúť pre administratívne náročnejšie zdaňovanie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy tovaru k zákazníkovi a zdaňovanie služieb v členskom štáte usadenia zákazníka.
Takto však musí postupovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov. Ak podnikateľ zdaňuje predaj tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína, a pre služby určuje miesto dodania v členskom štáte, kde je usadený, po prekročení prahovej hodnoty dodaných tovarov a/alebo poskytnutých služieb 10 000 eur musí nevyhnutne prejsť na určenie miesta dodania podľa základných pravidiel. Pri predaji tovaru na diaľku je to miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí, a pri poskytnutí služieb, ide o miesto usadenia zákazníka. V danom prípade je možné uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68b zákona o DPH s účinnosťou od 1. 7. 2021.
K
Kurz eura smeruje k najväčšiemu poklesu za vyše jeden a pol roka
29. 3. 2021
Kurz eura sa pohybuje pod hranicou 1,18 USD/EUR, keďže na vývoj jednotnej európskej meny naďalej negatívne pôsobí nepriaznivá pandemická situácia v Európe.
Tá sa zhoršila aj v najväčších európskych ekonomikách, Nemecku a vo Francúzsku, čo sa nepriaznivo odrazilo na krátkodobých ekonomických vyhliadkach Európy.
Na mesačnej báze smeruje mena k najvýraznejšiemu poklesu za viac než 1,5 roka.
Ako uviedla agentúra Reuters, na začiatku obchodovania v Londýne dosiahol kurz eura 1,1774 USD/EUR, čo predstavuje pokles o 0,1 percenta.
Kurz sa tak priblížil k 4,5-mesačnému minimu na úrovni 1,1762 USD/EUR, ktorý európska mena zaznamenala minulý týždeň. Na mesačnej báze smeruje k najvýraznejšiemu poklesu od polovice roka 2019.
Dôvodom sú problémy vakcinačných programov v jednotlivých krajinách, keďže dodávky vakcín do krajín Európskej únie nedosahujú pôvodne dohodnuté objemy.
"Pozornosť (trhov) sa naďalej bude sústreďovať na vývoj pandemickej situácie v Európe. Trhy budú sledovať, či najnovšie lockdowny v jednotlivých krajinách spomalia tempo rastu nových prípadov infekcie, ako aj, či sa nezmení súčasné pomalé tempo očkovania," uviedli ekonómovia z ING.
Obavy spojené s pandémiou posilnili kurz dolára nielen oproti euru, ale aj oproti britskej libre, ďalej austrálskemu a novozélandskému doláru.
K posilneniu jeho kurzu prispelo aj postupné vyslobodzovanie kontajnerovej lode v Suezskom prieplave, čo spôsobilo pokles cien ropy.
V
Miliardy z Bruselu zabrzdili rast nezamestnanosti
24. 3. 2021
Európska komisia v pondelok zverejnila prvé predbežné posúdenie svojho nástroja na podporu zamestnanosti SURE v objeme 100 miliárd eur.
Program podľa EK prispel k tomu, že nárast nezamestnanosti bol v členských štátoch, ktoré získali podporu z programu, počas koronakrízy podstatne menší ako počas globálnej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.
Podľa EK "nástroj SURE úspešne zmiernil závažné sociálno-ekonomické dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19."
Prostriedky z programu v roku 2020 podporili 25 až 30 miliónov ľudí, čo predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.
EK tiež odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou ochorenia COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.
EK získava prostriedky na financovanie SURE na trhu lacnejšie, ako dokážu niektoré štáty, ktoré využitím peňazí z programu ušetrili približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak tieto prostriedky získali emisiou dlhopisov.
Z celkového objemu 100 miliárd eur bolo podľa EK do začiatku februára rozdelených viac než 90 miliárd eur, pričom vyplatených bolo už 53,5 miliardy eur.
"Iniciatíva SURE preukázala svoju hodnotu tým, že počas krízy pomohla udržať ľudí na pracovných miestach a pomohla podnikom ďalej fungovať. Nástroj SURE, ktorý bola navrhnutý ako jedna z troch záchranných sietí na riešenie krátkodobých dôsledkov krízy, úspešne podporil desiatky miliónov ľudí a firiem v celej EÚ," uviedol podpredseda EK Valdis Dombrovskis.
V
Európe hrozí, že príde o ďalšiu letnú turistickú sezónu
22. 3. 2021
Európa možno smeruje k strate ďalšej letnej turistickej sezóny, varovala americká banka Morgan Stanley.
Poukázala na opätovne sa zvyšujúci počet infikovaných novým koronavírusom, pričom tempo vakcinácie je pomalé.
To by mohlo znamenať problémy najmä pre ekonomiky južných krajín ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko.
"Vysoký počet prípadov infikovaných v Európe a pomalé tempo očkovania by mohlo viesť k neskorému otváraniu (ekonomiky), čo môže ohroziť už druhú letnú sezónu na kontinente," uviedla banka.
To by podľa nej mohlo ešte zvýšiť ekonomické rozdiely medzi severom a juhom a prinútiť Európu pristúpiť k ďalším opatreniam na podporu ekonomiky.
"Minulý rok, keď vakcíny ešte neboli k dispozícii, dokázala Európa časť letnej sezóny zachrániť. K tomu jej pomohli obmedzenia, ako aj sezónne faktory, ktoré zmiernili šírenie vírusu," uviedla banka. Pochybuje však, že sa Európanom podarí niečo podobné aj v tomto roku.
Dôvodom sú nové mutácie, ktoré, ako sa ukázalo, sú oveľa prenosnejšie a nebezpečnejšie.
Práve tie sú zodpovedné za opätovné zvýšenie počtu infikovaných v niektorých európskych krajinách, najmä vo Francúzsku a v Taliansku.
V