Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurozóna čelí historicky najvyššej inflácii
4. 4. 2022
Priebežné dáta indexu spotrebiteľských cien za marec v eurozóne minulý týždeň ukázali historický rast inflácie na 7,5 z februárových 5,8 percenta. Jadrová inflácia zaznamenala nárast z 2,7 na tri percentá.
Rozdiel medzi štandardnou a jadrovou infláciou ukazuje, ako výrazne je zdražovanie ťahané potravinami, či palivami. Situácia sa zrejme v nasledujúcich mesiacoch nezlepší. Vzhľadom na napäté vzťahy s Ruskom sa môžeme dočkať ďalšieho zdraženia energií, čo bude tlačiť infláciu nahor.
V
Nemecko bude za ruský plyn platiť v eurách
1. 4. 2022
Nemecko bude aj naďalej platiť Rusku za plyn v eurách. Povedal to vo štvrtok nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ako Scholz uviedol na tlačovej konferencii s rakúskym kolegom Karlom Nehammerom, ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že Nemecko preverilo zmluvy s Ruskom v oblasti dodávok plynu a bude pokračovať v platbách v eurách a občas v dolároch.
Zároveň zopakoval, že dúfa, že Nemecku sa podarí odstrihnúť sa od ruských dodávok ropy a uhlia do konca roka, v prípade plynu však tento proces bude trvať dlhšie.
Nemecký kancelár tak potvrdil pozíciu Berlína, ktorý odmietol požiadavku Ruska začať platiť od apríla za dodávky ruského plynu v rubľoch. Putin vo štvrtok informoval, že podpísal dekrét, ktorý stanovuje, že od prvého apríla musia zahraniční odberatelia ruského plynu platiť za dodávky v ruskej mene.
"Ak budú chcieť nakúpiť ruský plyn, budú si musieť otvoriť v ruských bankách účty v rubľoch. Z týchto účtov sa od zajtra budú realizovať platby za dodávky plynu," uviedol Putin.
"Ak sa platby nezrealizujú, budeme to považovať za neuhradenie záväzkov, čo so sebou ponesie následky. Nám nikto nedodáva zadarmo a my tiež nemienime robiť charitu. To znamená, že súčasné kontrakty sa ukončia," dodal.
Podľa Nemecka, ako aj Francúzska je však požiadavka na platby v rubľoch neakceptovateľným porušením kontraktov a fakticky "sa rovná vydieraniu".
V
Česká národná banka zvýšili úrokové sadzby
1. 4. 2022
Banková rada Českej národnej banky dnes zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na päť percent. Informovala o tom hovorkyňa centrálnej banky Markéta Fišerová.
Dôvodom rastu sadzieb je rastúca inflácia a s tým spojená snaha centrálnej banky tlmiť inflačné očakávania, teda že inflácia naďalej rýchlo porastie. Takto vysoko bola základná úroková sadzba v Česku naposledy v roku 2001. Zároveň dnes išlo o piate nadštandardné zvýšenie základnej sadzby o viac ako 0,25 percentuálneho bodu v rade za sebou. Ekonómovia dnešný krok centrálnej banky očakávali.
"Súčasný ekonomický vývoj vykazuje stagflačný trend, čo je všeobecne pre centrálne banky nepríjemná dilema. Avšak v situácii s veľmi nízkou mierou nezamestnanosti v tuzemskej ekonomike sa ČNB rozhodla klásť zatiaľ dôraz na boj s infláciou a obavy týkajúce sa ohrozenia rastu ekonomiky sú zatiaľ na druhej koľaji," uviedol hlavný ekonóm Českej bankovej asociácie Jakub Seidler. Dodal, že ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb už zrýchľovanie inflácie v tomto roku nezvráti.
ČNB dnes tiež zvýšila lombardnú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na šesť percent. Lombardná sadzba je percentuálna sadzba, za ktorú si obchodné banky môžu požičať v centrálnej banke peniaze. Diskontnú sadzbu, na ktorú sú napríklad naviazané penále za nesplácané úvery, zvýšila rovnako o 0,5 percentuálneho bodu na štyri percentá.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie.
V
Ukrajina chce krajinám EÚ pomôcť vymaniť sa zo závislosti na Rusku
28. 3. 2022
Ukrajina ponúkla krajinám Európskej únie vlastné podzemné zásobníky plynu s cieľom zvýšiť ich strategické rezervy, čo by EÚ mohlo pomôcť vymaniť sa zo závislosti od dovozu plynu z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko uviedol, že Ukrajina má najväčšie podzemné zásobníky plynu v Európe a je pripravená umožniť ich využitie krajinami Európskej únie.
Ako počas víkendu napísal na Facebooku, aj napriek vojenskej agresii Ruska Ukrajina naďalej zostáva v otázke energetickej bezpečnosti silným a dôveryhodným partnerom Európy.
Minister privítal, že Európska únia sa v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu chce čo najskôr vymaniť zo svojej závislosti od ruského plynu, súčasťou čoho sú dohodnuté spoločné nákupy suroviny od ďalších dodávateľov. Ukrajina by k tejto solidarite mohla prispieť ponukou vlastných zásobníkov, dodal Haluščenko.
V