Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Priemyselná produkcia v Európskej únii sa zvýšila
21. 4. 2022
Priemyselná produkcia v eurozóne aj v celej Európskej únii sa vo februári zotavila z januárového poklesu a vzrástla vďaka väčšej výrobe spotrebného tovaru, ktorá kompenzovala pokles výroby energií a kapitálových produktov. Ukázali to v stredu údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.
Z prvého odhadu Eurostatu vyplýva, že vo februári 2022 sa produkcia priemyslu po očistení od sezónnych vplyvov zvýšia oproti januáru v regióne, ktorý zaviedol euro, 0,7 percent a v celej Európskej únii o 0,6 percent. V januári 2022 pritom klesla priemyselná výroba v eurozóne medzimesačne o 0,7 percent a v Európskej únii o 0,3 percent.
V medziročnom porovnaní vzrástla vo februári 2022 priemyselná produkcia v euroregióne o dve percentá a v Európskej únii o tri percentá. K medzimesačnému nárastu priemyselnej produkcie v eurozóne prispelo vo februári 2022 zvýšenie výroby tovarov dlhodobej spotreby o 2,7 percentá, krátkodobej spotreby o 1,9 percent a polotovarov o 0,9 percent, zatiaľ čo výroba kapitálových tovarov klesla o 0,1 percent a energií o 1,1 percent.
V Európskej únii vzrástla v sledovanom období výroba tovarov dlhodobej spotreby o 2,4 percent, krátkodobej spotreby o 1,7 percent a polotovarov o 0,8 percent. Výroba kapitálových produktov bola stabilná a v energetike klesla o 0,6 percent.
V
Grécko zvažuje ďalšiu pomoc na zmiernenie vysokých cien energií
19. 4. 2022
Grécko zvažuje ďalšie opatrenia na zmiernenie dôsledkov rastúcich cien elektrickej energie na obyvateľstvo. Urobí tak vtedy, ak Európska únia nepríde v dohľadnom čase s adekvátnymi opatreniami.
Povedal to v pondelok hovorca gréckej vlády Giais Oikonomu.
Invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila, že už dovtedy rastúce ceny zemného plynu tempo rastu ešte zrýchlili, pritom v mnohých krajinách je plyn kľúčový pri výrobe elektriny.
Aj Grécko je silne závislé od dovozu komodít z Ruska. Z tejto krajiny dováža 40 percent z celkovej spotreby plynu a 26 percent, čo sa týka spotreby ropy.
Ako povedal Oikonomu novinárom, ak z európskej strany nepríde rýchla odpoveď, Grécko prijme vlastný plán ďalšej pomoci v súvislosti s cenami elektriny.
Konkrétne kroky zverejní vláda "v blízkej budúcnosti," dodal. Od minulého roka minulo Grécko v dôsledku vysokých cien elektrickej energie na dotácie pre podniky, farmárov a domácnosti približne 4 miliardy eur.
V
Inflácia v EÚ prepisuje rekordy
15. 4. 2022
V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nielen k rastu cien jednotlivých položiek. Vtedy, keď za jedno euro dnes kúpite menej ako včera.
Ak o rok budete mať na účte rovnakých tisíc eur ako dnes a inflácia by bola 10 percent, nakúpite za ne toľko tovarov, ako keby ste mali len 900 eur. V tom je jej sila, odkrajuje z kúpyschopnosti pomaly a nenápadne.
V
Z Bruselu čoskoro príde 12 miliárd, no odborníci sú skeptickí
15. 4. 2022
Lehoty na čerpanie starých eurofondov sa s istotou skracujú. Tie nahradia dva nové balíčky. Jeden z nich, plán obnovy, sa začal kreovať v roku 2020 a príčinou bola svetová pandémia. Okrem tejto šesťmiliardovej injekcie by čoskoro mali prísť aj nové „štandardné” fondy. Tie sa na čas dostali na vedľajšiu koľaj. Nateraz sa to pohlo.
Po tom, čo vláda nedávno odklepla návrh, sa v stredu dostal na pripomienkovanie aj materiál, ktorý podrobne opisuje možné využitie. Samotný koncept pripravovali od februára 2021. Hovoríme tak o prerozdelení historicky najväčšej injekcie európskych peňazí v hodnote 12,6 miliardy eur, k čomu má Slovensko pridať z rozpočtu ďalších 2,9 miliardy.
Odborníci v ňom už teraz vidia nedostatky. Kritický je aj Ján Rudolf. Tvrdí, že oproti predošlému obdobiu sa urobili len kozmetické úpravy a dokument, ktorý sa ponáša na svojho predchodcu, mali podľa experta radšej úplne prekopať. „Povýšili sme transparentnosť nadovšetko. Byť najtransparentnejší je síce dobré, ale efektivite čerpania to nepomáha. V tom patríme k najhorším. Z 27 krajín Únie sme v príprave v poslednej päťke,“ povedal Rudolf.
V