Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európa sa chystá na zimný energetický šok
19. 8. 2022
Slovensko sa dlhé roky spoliehalo na lacné energie. Plyn nám stabilne tiekol z východu a byty v panelákoch sa často prekurovali. Podľa odborníkov si Slováci zvykli na energetický blahobyt, pretože sme ešte nepocítili, čo je to nedostatok. Vojna na Ukrajine však všetko zmenila. Kremeľ začal využívať plyn ako zbraň. Postupné znižovanie dodávok cez sústavu Nord Stream 1 prinútilo európskych politikov, aby s príchodom zimy začali pripravovať plány na šetrenie energií.
Jedným z dôvodov, prečo krajiny vyzývajú na šetrenie, sú aj samotné ceny komodít. Tie ruské ťaženie voči Kyjevu vyhnalo na historické hranice. Cena kontraktu na elektrinu na burze European Energy Exchange v Lipsku včera prvý raz prekročila 500 eur za megawatthodinu. Za posledný rok sa tak zvýšila zhruba o 500 percent. „Ceny v tomto prípade určuje primárne dopyt a ponuka. Obavy sú momentálne hlavne na tej ponukovej strane z dôvodu, že nevieme, koľko energií nám z Ruska príde,“ hovorí analytik XTB Tomáš Vranka.
V
Európske akciové trhy sa v stredu oslabili
19. 8. 2022
Európske akciové trhy sa v stredu oslabili a po piatich obchodných dňoch prerušili svoju pozitívnu sériu. Negatívny vplyv na náladu na trhoch malo zvýšenie obáv z nárastu úrokových sadzieb.
Kľúčový nemecký index Dax v stredu padol o 2,04 percenta a uzavrel na 13.626,71 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 0,97 percenta na 6528,32 bodu, taliansky FTSE MIB o 1,04 percenta na 22.757,81 bodu, španielsky IBEX 35 o 0,91 percenta na 8434,80 bodu a britský FTSE 100 o 0,27 percenta na 7515,75 bodu.
Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 1,29 percenta na 3756,06 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,91 percenta na 439,03 bodu.
Podvečer sa v negatívnom pásme pohybovala aj Wall Street. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average sa o 18.41 h SELČ nachádzal so stratou 0,53 percenta na 33.972,01 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,87 percenta na 4267,77 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 1,25 percenta na 12.939,04 bodu.
V
Německo hledá energetické úspory
15. 8. 2022
Veřejné budovy s výjimkou nemocnic a sociálních zařízení budou kvůli energetickým úsporám vytápěny v Německu nejvýše na 19 stupňů. Řekl to ministr hospodářství a ochrany klimatu Robert Habeck v rozhovoru s listem Süddeutsche Zeitung. Německo kvůli nejistotě dodávek ruského plynu hledá úspory a nové dodavatele, aby překonalo nadcházející zimu.
"Veřejné budovy, samozřejmě s výjimkou nemocnic a sociálních zařízení, budou vytápěny pouze na 19 stupňů," řekl Habeck. Uvedl, že příslušná nařízení budou součástí zákona o energetické bezpečnosti.
Podle Habecka se počítá i s tím, že památky a významné budovy v noci nebudou osvíceny. Sám už dříve nechal vypnout osvětlení svého ministerstva, kde se kvůli úsporám během léta méně pouští klimatizace.
V
Veľkoobchodné ceny v Nemecku ďalej rastú
15. 8. 2022
Veľkoobchodné ceny v Nemecku pokračovali v júli v raste, tempo rastu sa však tretí mesiac po sebe spomalilo. Napriek tomu rast cien v nemeckom veľkoobchode zotrval aj v júli na dvojcifernej úrovni. Informujeme o tom na základe správ serverov RTTNews a tradingeconomics, ktoré zverejnili najnovšie údaje nemeckého štatistického úradu Destatis.
Veľkoobchodné ceny v Nemecku sa v júli oproti rovnakému mesiacu minulého roka zvýšili o 19,5 percenta, oznámil v pondelok Destatis. V júni vzrástli o 21,2 percenta, v máji o 22,9 percenta a v apríli o 23,8 percenta, čo predstavovalo rekordné tempo rastu.
Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch aj v júli sa pod rast veľkoobchodných cien v najväčšej európskej ekonomike podpísali ceny tuhých palív. Ich rast dosiahol 92,9 percenta. Nasledovali ceny minerálnych olejov, ktoré vzrástli o 53,8 percenta, obilia a osív, ktoré sa zvýšili o 33,4 percenta a kovov a kovových rúd, ktoré vzrástli o 14,9 percenta.
V