Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Berlín predpokladá skĺznutie nemeckej ekonomiky v roku 2023 do recesie
7. 10. 2022
Nemecká vláda predpokladá, že ekonomika sa v budúcom roku prepadne do recesie. Dôvodom je energetická kríza, rastúce ceny a pokračujúce problémy v dodávateľskom reťazci. Informujeme o tom na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na nemenovaný zdroj.
Podľa neho by nemecká vláda mala v najnovšej prognóze zverejniť, že najväčšia európska ekonomika zaznamená v roku 2023 pokles o 0,4 percenta. V predchádzajúcej prognóze z apríla vláda ešte na budúci rok počítala s rastom o 2,5 percenta. Ak by sa pôvodný odhad nemenil, nemecká ekonomika mala v porovnaní s rokom 2022 na budúci rok tempo rastu zrýchliť.
Berlín podľa zdroja upravil smerom nadol aj prognózu vývoja nemeckej ekonomiky na tento rok. Zatiaľ čo v apríli počítal s rastom o 2,2 percenta, teraz odhaduje, že dosiahne iba 1,4 percenta.
Vláda zároveň predpokladá, že inflácia sa tento aj budúci rok udrží na vysokej jednocifernej hodnote. V tomto roku počíta Berlín s infláciou na úrovni 7,9 percenta a v budúcom roku by sa tempo rastu spotrebiteľských cien malo ešte mierne zrýchliť, na osem percent, dodal zdroj.
Ministerstvo hospodárstva odmietlo údaje komentovať. Ako povedal hovorca ministerstva, minister hospodárstva Robert Habeck zverejní revidovanú ekonomickú prognózu vlády na budúci týždeň.
V
Európske akcie pre obavy z recesie oslabili tretí kvartál po sebe
3. 10. 2022
Európske akcie pre obavy z recesie oslabili tretí štvrťrok po sebe. Paneurópsky index STOXX Europe 600 klesol od júla do konca septembra o 4,8 percenta na 387,92 bodu. Bol to jeho najdlhšie trvajúci prepad od roku 2011. Európske trhy sú rozkolísané od vtedy, čo regiónom otriasla na začiatku tohto roka rusko-ukrajinská vojna. Tá zosilnela nárast ceny plynu, čo viedlo k nekontrolovateľnej inflácii, vyvolalo agresívne zvyšovanie sadzieb zo strany centrálnych bánk a obavy z následného spomalenia hospodárskeho rastu.
Samotný posledný septembrový deň akcie v Európe ale mierne posilnili, aj vplyvom stabilizácie na americkom akciovom trhu. Index STOXX Europe 600 si pripísal 1,3 percenta. Investori využívali zľavy na oslabených akciách maloobchodných, ropných aj plynárenských firiem a bánk.
"Je to len malá konsolidácia, ale je to krok správnym smerom. Je ťažké určiť, či sme dosiahli absolútne minimum," povedal analytik spoločnosti Oval Money Michael Baker.
Nepriaznivo sa na akciovom trhu prejavila dnešná správa o septembrovej inflácii v eurozóne. Inflácia rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch zdolala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent. Vysoká inflácia posilňuje očakávania, že Európska centrálna banka opäť výrazne zdvihne základnú úrokovú sadzbu, čo by firmám zdraželo úvery.
V
Inflácia v eurozóne prekonala ďalší rekord
30. 9. 2022
Miera inflácie v eurozóne v septembri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prekonala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent.
V rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej sa inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.
tiež očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 9,7 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.
Vlani v septembri, keď sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, bola miera inflácie 3,4 percenta.
Ceny energií v deviatom mesiaci tohto roka stúpli o 40,8 percenta, čo je zrýchlenie oproti augustovej hodnote 38,6 percenta. Výraznejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste to bolo 10,6 percenta.
Ceny neenergetických priemyselných tovarov stúpli v septembri o 5,6 percenta a ceny služieb o 4,3 percenta, oboch prípadov rovnako prekonali augustový rast.
Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (24,2 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 13,6 percenta, v Nemecku na 10,9 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia klesla na 6,2 percenta.
Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. V septembri úrok zdvihla o bezprecedentných 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
V
Inflácia v Nemecku je na najvyššej úrovni za 70 rokov
30. 9. 2022
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v Nemecku v septembri zrýchlilo na desať percent z augustovej hodnoty 7,9 percenta.
Výrazne vzrástli ceny energií a potravín, vyplýva z prvého rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis. V samotnom jedenástom mesiaci ceny stúpli o 1,9 percenta. Inflácia v Nemecku je tak najvyššia zhruba za 70 rokov.
Podľa údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu Európskej únie sa inflácia v septembri zvýšila na 10,9 percenta. Analytici podľa agentúry Reuters očakávali harmonizovanú infláciu desať percent. Medzimesačne ceny podľa metodiky EÚ stúpli o 2,2 percenta.
Výrazný vplyv na infláciu majú naďalej ceny energií. Tie v septembri medziročne stúpli o 43,9 percenta. Ceny potravín potom stúpli o 18,7 percenta. Celkovo sa ceny za tovar zvýšili o 17,2 percenta a ceny služieb o 3,6 percenta. Konečné údaje za september zverejní Štatistický úrad 13. októbra.
Štyri popredné nemecké ekonomické inštitúty podľa svojho dnešného odhadu očakávajú, že inflácia sa v nadchádzajúcich mesiacoch ešte zvýši a v tomto roku dosiahne priemernú hodnotu 8,4 percenta. V budúcom roku ju odhadujú na 8,8 percenta.
Podľa nedávnej správy Štatistického úradu sa výrobné ceny v Nemecku v auguste medziročne zvýšili o rekordných 45,8 percenta, najmä pre prudké zdražovanie energií.
Ich rast tak zrýchlil na 37,2 percenta. Výrobná inflácia je dôležitým ukazovateľom budúceho vývoja maloobchodných cien, jej rast sa totiž často premieta do vyšších spotrebiteľských cien.
Miera inflácie v Nemecku sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Nemecko je najväčšou ekonomikou, kde sa platí jednotnou európskou menou euro. Inflácia v celej eurozóne v auguste vystúpila na rekordných 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta.
V